Pole ztracených snů

Myslím, že se ti ta deníková forma vyplatila, povídka tak jistě získává na originalitě. Navíc si dokázal dobře vystihnout, co si tak může myslet člověk-voják ve válce.

Řekla bych, že se povídka povedla, jen to trochu kazily chyby z nepozornosti: vynechaná písmena, shoda podmětu s přísudkem a další. Bylo jich tam poměrně málo... kdyby sis to po sobě však přečetl ještě jednou či dvakrát, určitě bys je našel ;)

Mám dojem, že mých devět hvězd tě potěší ;)

„Optimistu, těšícího se na vše dobré, čeká pravděpodobně zklamání. Pesimista, počítající s tím nejhorším, může očekávat spíše příjemné překvapení.” - Pětka (24.7.2015)

Velmi hezká povídka! dal jsem 100%, protože se je to originální nápad, hezky se to četlo a není to okolo 25-17 BBY jako každá druhá :)

The crystal is the heart of the blade.
The heart is the crystal of the jedi.
The jedi is the crystal of the force.
The force is the blade of the heart.

Tak Nihile.
Nápad psát to jako deník vojáka je pěkný. Při čtení mě napadla několikrát myšlenka: "Tohle přece není SW, to je první světová." ;)
Moc chyb jsem nenašel (možná to je tou únavou...) ale i tak mi do očí drklo to "Všemožné..."

Ale i tak si tato pěkně čtivá povídka zaslouží 9* ;)

"A TO SE VYPLATÍ!" -Mistr Jouda, každá šťastná situace.

Skvělá práce Nihile. Povídka to byla originální, zajímavá. Ikdyž tam bylo pár drobných chybek, ale to jen z nepozornosti :) Dávám 10* :)

<p>"I remember the days before Yavin when we were all young, armored with the invincibility of youth and fired by the belief that the Emperor's evil Empire could not win. It didn't, but the cost was more horrible than any of us could have imagined."</p>

Tak Nihile... v první řadě bych chtěl poznamenat, že ze mě mluví jiné povídky, které jsem četl před touto, ale tahle... Je prostě úžasná! Dávám 10 hvězd i přes menší chyby, které však byly lehce přehlédnutelné ;)

„Mějte dobrou náladu. Dobrá nálada vaše problémy sice nevyřeší, ale naštve tolik lidí kolem, že stojí za to si ji užít.“ -Werich

Opravdu je to velmi dobrá práce. Úvod popisující prostředí je napsán výborně, neměla jsem problém představit si celkový obraz. Je tam znát také jistá pečlivost a cit pro popsání výjevu, což má za následek, že celý úvod je nejenom pěkné počtení, ale taky hned vtáhne do děje.
Další věc, která se mi moc líbila, je atmosféra těch deníkových zápisků. Je z nich patrná obyčejnost všedních dní, které v zákopech míjejí jeden za druhým a jeden jako druhý, a do toho se mísí hrůzy války, které při čtení udeří až nepříjemně hmatatelnou realitou. U takových povídek je vždycky důležité, aby ve čtenáři vzbudily nějakou emoci, a tobě se to povedlo. Takže až na několik málo gramatických chyb jsem spokojená a držím palce při dalším psaní ;)

Každý z nás může být Jedi. Stačí jen naslouchat Síle...

Nihile, tvá povídka je velmi pěkná a céélkem originální ve své jednoduchosti i přes pár chyb a opakujících se slov, co jsem v ní našel. Ohodnotil bych jí tak 8-9, protože myslím, že ikdyž se jedná o velmi dobrou práci jsou tu lepší. ;-) Každopádně si myslím, že tento typ krátkých povídek ze SW inspirovaných historií ti jde a mohl bys ho dál rozvíjet. ;-)

Darth Severus

„Vyslyš každého, ale ponech si svůj úsudek.“

Už nadpisom ma poviedka zaujala – čo je veľké plus, keď nadpisom dokážeš nalákať čitateľov. Veľmi pekný úvod, skvelý nadľahčený opis, ktorý vrhne čitateľa do deja. Taktiež chválim prepracované metafory.

Podľa môjho názoru zápiskami dej stratil tempo. Až priveľmi si nimi rozčlenil poviedku, plynulosť sa z nej takmer úplne vytratila. Na druhú stranu netvrdím, že zaradenie zápiskov do príbehu bolo zlým ťahom. To nie. Len si myslím, že by bol text plynulejší, lepšie by sa čítal a dôraznejšie by udržoval čitateľa v napätí, keby pomedzi zápisky mal svoje pásma aj nejaký nezávislý rozprávač, ktorý by hodnotil, opisoval a uvádzal do deja v daných dňoch.

"Obi-Wan... there is good in him… I know. I know there is… still…" ―Padmé Amidala's final words

Preč sú časy, keď sa mi chcelo rozbiť komentár do cca siedmych častí a v každej popísať nejakú oblasť poviedky. Budem to brať poporiadku a napíšem všetko, čo sa mi na tom páčilo a samozrejme aj to, čo nie. Ideme na to?

V prvom rade veľmi pekný úvod. Spočiatku vyzeral veľmi účelový a netušil som, kam sa ním chceš dostať (chrobák/ brouk). V opisoch si sa zlepšil a získavaš v nich oporu. Prvá časť poviedky, kde sa venuješ opisu prostredia, vyzerá veľmi dobre. Použil si mnoho zaujímavých slovných zvratov a celkovo sa to príjemne čítalo. Výhradu by som mal k niektorým častiam. Zatiaľ čo z úvodu opisuješ rastliny, byliny a odrazy slnečného svetla, v ďalšom odseku opisuješ zbroj od blata a všetko pôsobí dosť ponuro. Mám zmätok v tom, či bolo to obrovské pole len "bahenným kúpeľom" alebo bolo už trávnaté. Časť popisu znie, akoby stopy po boji (a období dažďov (?)) boli extrémne viditeľné, zatiaľ čo inde sa vyjadruješ, akoby sa príroda z toho už pomaly spamätala. Ja osobne mám tak nejednoznačnú predstavu, kde sa príbeh odohráva, ako to miesto vyzerá. Aký rušivý môže byť tento fakt ti nemusím zdôrazňovať.

Prechod od opisu k denníku je, povedzme, netradičný a zaujímavý. Náhle sa mení spôsob, akým čitateľa príbehom vedieš. Z opisov, patrične emotívnych a ponurých, sa vydávaš do mysle obyčajného vojaka v zákope. Myšlienky vojakov ma vždy zaujímali a celkovo som mal literatúru 2. svetovej vojny rád (napr. Na západe nič nové od Remarqua). Môj predpoklad je, že si sa aj touto literatúrou inšpiroval pri písaní (bol by som rád, ak by si mi do komentára zopár titulov napísal, ale je to dobrovoľné :D). Tak ako títo autori, tak aj ty si sa vydal cestou odsúdenia vojny. Cieľom hlavnej postavy bolo poukázať na nezmyselnosť vojny. Páčilo sa mi, ako si sa postupne dostával k pointe. Krok za krokom, od jednej zlomovej udalosti k ďalšej. Na tom si to mal veľmi dobre postavené.

Negatívom by som nazval absenciu "zlomových udalostí". Postava neopisovala momenty, v ktorých by sa lámal chlieb. Necítil som s ňou a neprežíval to, čo ona. Keď som čítal Remarqua, mal som pocit, že som s tými chlapmi v zákope. S tvojou postavou som sa nestihol takto stotožniť a nezáležalo mi na jej osude. Tým chcem povedať, že postava rozpráva príliš samoúčelný príbeh, kde ona sama o sebe nie je dôležitá, ale dôležitá je len tá samotná myšlienka. A na dosiahnutie hodnovernosti tej myšlienky, že vojna je zbytočná a nič nerieši, mi chýbali práve tie zlomové udalosti. Udalosti, v ktorých by som našiel svoju vlastnú ľudskú citlivosť a sám, ako čitateľ, by som odmietol vojnu. (Ak budeš mať problém s pochopením tohto odseku, napíš. Skúsim to ešte nejak preformulovať a dovysvetľovať.)

Čiže slabšou stránkou príbehu je rozsah, na ktorom sa vypovedá príbeh. Je podľa môjho názoru nedostatočný a pokojne by zvládol ešte o tretinu viac zápiskov a opisov (ako prostredia, tak samotných myšlienok postavy). Ešte raz musím zdôrazniť, že si ma milo prekvapil veľmi podarenými opismi a to isté platí aj o zápiskoch v denníku. Každá veta znela prirodzene a trefne zapadala do príbehu. Dobrá práca bola odvedená s myšlienkou ukončenia bojov. To sa mi skutočne páčilo - paralela medzi východom slnka a ukončením bojov. Ukázal si aj druhú stránku napísania záveru, kde si sa vyhol zavedenému klišé, že s východom slnka prichádza nová nádej a koniec nadvlády zla. Tu postavy s východom slnka umierajú (vykúpenie?).

Poslednou časťou komentára sa pozastavím u samotného nadviazania tých dvoch častí poviedky. Prechod od opisu k denníkovej forme by som si predstavoval priamejšie. Stačilo by naznačenie, že sa pozeráme na konkrétny datapad či konkrétne telo vojaka. Netvrdím, že takto si to spravil zle, len že by sme tam nemali ten skok od poľa s mŕtvolami ku konkrétnemu neznámemu vojakovi. Tiež by som si možno viac užil, keby si príbeh inak rozdelil. Napísal si v úvode v podstate 3-4 odstavce. Tie by sa dali použiť aj v jadre poviedky, kde by si ich prekrýval citátmi z denníka vo forme retrospektívy. Rovnako aj citáty by si dali "zgrupiť" do niekoľkých celkov. Takto prekladaný text by bol možno ešte pútavejší než ten tvoj. Prelínalo by sa totiž to opisné rozprávanie so zápiskami. Je to samozrejme len môj názor a nápad na drobný experiment (resp. vyladenie štýlu). Voľba bude zas a znova len na tebe.

Hodnotenie: Pravdepodobne tvoja najlepšia poviedka. Pozitívom boli zvolené štýly, citlivé opisy, trefné a prirodzené. Udržal si si kvalitný prejav od začiatku až do samého konca. Za negatívum považujem kratší rozsah a "lepší ťah na bránu", keď myšlienka diela vo mne nezanechala želané pocity. Prácu trochu zrážali aj občasné chyby, keď si opakoval slová vo vetách za sebou (na to pozor hlavne v úvode) a miestami zamieňal jednotné a množné číslo. Odo mňa je to tak na 75%, zaokrúhlene 8*. Som zvedavý, čo mi ponúkneš ďalej. Veľa šťastia.