Cesta Vyvoleného

„Naplňuješ svoj osud, Anakin. Staň sa mojím učeníkom a nauč sa ovládať temnú stranu Sily.“

– Darth Sidious a Anakin Skywalker

***

19 BBY, Neznáme oblasti, 5 dní po ukončení Klonových vojen;

Absolútna nula. -273,15 stupňa Celzia. To je hodnota teploty v temných priepastiach medzi hviezdami či v nekonečnej čiernej prázdnote medzi galaxiami. Je to teplota chladného a nemilosrdného vesmíru i smrti samotnej. Všetko pri nej umiera. Darth Vader sa jej dotkol, stiahol ju do svojej duše a zamrazil ňou svoje zlomené srdce, keď sa dozvedel, že jeho milovaná umrela. Bol to jediný spôsob, ako sa mohol zbaviť múk, ktoré ho trýznili pri uvedomení si, že už nikdy neuvidí Padméinu tvár. Ale kus najchladnejšieho ľadu, na ktorý sa jeho boľavé a krvácajúce srdce zmenilo, je zatiaľ príliš krehký...

Obrovská šedá konštrukcia nedokončenej Hviezdy smrti vypĺňala priezor veliteľského mostíka na imperiálnom krížniku Exactore. Na stavbe tejto monumentálnej stanice sa práve podieľali desiatky tisícok stavebných droidov a milióny otrokov dovezených z rôznych planét v Neznámych oblastiach. Bol to najväčší projekt v histórii galaxie, ktorý dlhé roky stál len na nákresoch, papieroch či v teoretických predstavách inžinierov, a ktorý sa mohol spustiť len vďaka zdanlivo nekonečným financiám teraz už cisára Palpatina. Vesmírna stanica vo veľkosti malého mesiaca s palebnou silou rovnajúcou sa stovke hviezdnych flotíl, s mohutným turbolaserom, ktorý by dokázal zničiť aj celú planétu, a s vlastným hypermotorom bola podľa mnohých majstrovským dielom.

Veľkolepé.

Dychberúce.

To boli reakcie tých pár ľudí, ktorí ju smeli uvidieť na vlastné oči. Boli ňou naozaj ohúrení a fascinovaní.

Podľa Dartha Vadera však bude Hviezdna smrti po svojom dokončení len prostriedkom k dosiahnutiu veľkolepých, ohromujúcich či dychberúcich vecí. Bude z nej zbraň, ktorá zažehná každý nepokoj, ktorá zabráni vzniku podobných konfliktov ako nedávno skončené Klonové vojny a ktorá za každú cenu udrží celistvosť Impéria. Pod hrozbou zničenia sa žiadna planéta neosamostatní. Nebude žiadna vojna. Podľa Vadera bude Hviezda smrti konečným prostriedkom k dosiahnutiu poriadku a mieru.

Sitshký lord sa pomaly prechádzal popred transparioceľový priezor na veliteľskom mostíku Exactora. Počítačové konzoly a terminály pípali a bzučali, ako posádka riadiaceho centra vykonávala svoju prácu a dohliadala na správny chod lode. Vader cítil, ako dôstojníkov jeho prítomnosť rozptyľovala. Báli sa ho. Neodvažovali sa na neho ani len pozrieť a vzduch sršal napätím a stresom.

Nikto z nich totiž netušil, čo bol Darth Vader zač. Vedeli len, že napriek tomu, že o ňom nikto nikdy pred tým nepočul a že ho nikto pred tým nevidel, ho z ničoho nič cisár menoval veliteľom celého imperiálneho loďstva. Palpatine tiež všetkým svojim podriadeným oznámil, že rozkazy od lorda Vadera majú plniť, ako by prišli od Jeho Výsosti samotnej. Vader teda ostával pre všetkých jedným veľkým otáznikom. Nepoznali ho. Nevedeli, čo sa nachádzalo pod jeho maskou, netušili, aké boli jeho schopnosti, ani kam ďaleko až mohla siahať jeho moc. A ich neistota a nevedomosť viedla k strachu a strach k poslušnosti.

Ale neboli to len imperiálni dôstojníci, ktorí nevedeli, kým Vader naozaj bol. On sám si tým nebol úplne istý. Všetko sa to udialo priveľmi rýchlo. Jeho bezhraničná lojalita k najvyššiemu kancelárovi, voľný pád do temnôt, tragédia na Mustafare, reforma na Impérium... Všetko sa zmenilo a on si už nebol istý, či stále bol na tej istej strane ako na začiatku alebo nie. Už nedokázal posúdiť, čo bolo dobré a čo zlé. A tiež nevedel, aké bolo jeho miesto v Sile. Pretože táto mystická energia ako by ho opúšťala. Mohol sa jej dotknúť, mohol ju použiť, ale už nie v takom rozsahu ako kedysi. Moc, ktorou teraz vládol, bola iba slabým tieňom moci, ktorú mal predtým.

A navyše vždy, keď sa naladil na jemné vlnky Sily, nedokázal už začuť nežný tlkot srdca vesmíru. Jediné, čo počul, bolo hlboké mechanické dýchanie a vŕzganie servomotorov v jeho droidích kĺboch. A nemohol to nijak ovplyvniť. Nijak zastaviť. Nenávidel to.

Čierny oblek bol jedinou vecou, ktorá ho udržiavala pri živote, no zároveň bol aj jeho väzením. Kvôli hrubým prsným plátom chrániacim jeho krehké telo bol oblek veľmi ťažký a obmedzoval ho v pohyblivosti. Umelé končatiny mu na obratnosti tiež viac uberali než pridávali, a preto musel na každý jeden krok a na každý pohyb rukou vynaložiť veľké úsilie. Dýchať mohol len vďaka robotickým mechanizmom nainštalovaným v jeho hrudi, ktoré pravidelne sťahovali vzduch umelými dýchacími cestami do jeho umelých pľúc. Trenie a škrabanie hadíc o jeho vnútro mu spôsobovalo len ďalšiu bolesť. Tep srdca mu reguloval za blikania červenej a zelenej malý štvorcový modul umiestnený pod prsným plátom. Zrakový priezor v jeho helme filtroval svetlo, aby nemohlo ešte viac poškodiť jeho spálenú rohovku, a preto bol nútený pozorovať svet vôkol seba len v odtieňoch červenej.

Z Dartha Vadera sa stal viac stroj než človek.

Vstupné dvere na mostíku sa zasunuli do steny a do miestnosti vošiel nízky dôstojník. Podišiel k sithskému lordovi a bolo badateľné, ako sa z celých svojich síl snažil prekonať triašku, ktorá sa ho zmocňovala. Uklonil sa a vykoktal zo seba: „L-Lord V-Vader...“

„Čo je, dôstojník Needa?“ zaburácal Sith. V skutočnosti to však zaburácal vokalizér na jeho hrudi. Vaderove spálené hlasivky totiž nedokázali vyprodukovať hlasnejší zvuk než šepot.

„D-Dostali sme správu od guvernéra z Commenoru. Podľa jeho agentov sa na planéte ukrýva nejaký Jedi, ktorý prežil Klonové vojny. Guvernér požaduje ďalšie rozkazy.“

Vader si na chvíľu pomyslel, že implantáty v jeho strednom uchu nahradzujúce spálené ušné bubienky buď prestali správne pracovať, alebo zaniesli zlý vzruch do jeho mozgu.

„Čo si to povedal?!“

„Ž-Že n-na Commenore sa ukrýva nejaký Jedi a guvernér-“

Zvyšok vety zanikol v hluku, ktorý sa rozľahol Vaderovou mysľou. Zvukové implantáty boli v poriadku.

Sithský lord však nie...

Jedi.

Jedi...

S tým slovom sa v jeho mysli začali vynárať obrazy. Desiatky obrazov. Stovky. Tisíce. Všetky boli pospájané a pretkané. Dopĺňal ich zmes výkrikov, plaču, prosieb...

Ten chlapec je Vyvolený. Vycvičím ho aj bez zvolenia Rady, ak budem musieť...

Trháš moje srdce. Vybral si si cestu, na ktorej ťa nemôžem nasledovať...

Slovo Jedi malo mnoho významov, mnoho podôb, mnoho tvárí. Ale vo Vaderovej mysli všetky vytvárali pretkané vlákna pavučiny, v ktorej strede sa nachádzal Anakin Skywalker. Jedi bolo vzdialeným synonymom pre Skywalker rovnako ako Skywalker pre Jedi.

Obrazy mihajúce sa mu mysľou so sebou priniesli horúci prúd lávy, ktorý premenil jeho nervové spojenia na korytá mustafarských riek. Jeho srdce zmrazené na absolútnu nulu sa topilo a všetok bôľ, ktorý v ňom uzamkol, krvácal von. Vader horel mukami. Počet obrazov narastal. Ukazovali mu, čo všetko urobil, koho miloval a koho stratil. Boli príliš čerstvé. Ubehlo tak málo času, aby dokázal zahojiť svoje boľavé rany...

Bolesť prechádzala do každej jeho bunky a do každého nervového zakončenia. Dokonca ju cítil aj v umelých končatinách. Pretože mal pocit, ako by boli znovu z mäsa a kostí. Ako by ich naozaj mal. V tej chvíli sa necítil ako Darth Vader, ale ako Anakin Skywalker. Hoci sa zaprisahal, že sa k tomu životu už nikdy nevráti, pretože nebol o ničom inom než o utrpení. Pretože Anakinovu myseľ navždy zužoval žiaľ a jeho dušu mučili výčitky svedomia. Pretože temný rancor zvieral jeho srdce, triasol ním v snahe zničiť ho a dookola sa pýtal: prečo?! Anakin Skywalker nenávidel sám seba za to, že sa pripravil o jediné šťastie vo svojom živote – že zabil svoje jediné šťastie. On nemohol sám so sebou žiť, pretože by sa nikdy nedokázal vyrovnať s tým, čo jej urobil.

Byť Anakinom znamenalo milovať Padmé, a zároveň zvierať jej hrdlo vo svojom zovretí, a v neschopnosti sa zastaviť len zosilňovať svoj stisk, až kým jej prekrásne hebké pery nevypustia posledný výdych a až kým sa jej nádherné orieškovo hnedé oči navždy nezatvoria. Ten moment ako by trval naveky. Ako by bol začiatkom aj koncom, a súčasne celým Anakinovým životom. A spaľoval ho zaživa viac než láva, viac než najjasnejšia hviezda, viac než najžíhavejšia supernova. Takto sa vždy cítil a vždy bude Anakin Skywalker.

Vader zaťal ruku v päsť. On sa tak už nikdy nechcel cítiť. Zničilo by ho to. Podlaha pod ním sa začala triasť. S narastajúcim hnevom a bolesťou chvenie prechádzalo do kresiel, v ktorých sedela posádka, do počítačových terminálov a aj do stien miestnosti. A možno do celej lodi. Možno do celého vesmíru...

Osadenstvo mostíku prestalo pracovať. Všetci boli v šoku, nikto však nič nepovedal. Nikto nepohol ani brvou...

Všetko, čo súviselo s Jedimi, dokázalo vo Vaderovej mysli vyvolať spomienky, ktoré sa v sebe snažil pochovať. A spomienky ho nútili cítiť sa ako Anakin.

Mysľou sa dotkol temnoty v medzigalaktickom priestore a stiahol ďalší jej kus do svojho srdca. Chlad však nedokázal úplne zastaviť plameň, ktorý v ňom zúril. Iba ho zmrazil a zatlačil do najčernejších zákutí jeho duše, kde bude môcť potichu nabrať na sile a pri ďalších spomienkach znovu vytrysknúť na povrch. No dovtedy sa Vader postará o to, aby nemalo čo tie spomienky vyvolať. Musí zničiť všetko, čo mu pripomínalo jeho predchádzajúcu existenciu. Musí zabiť Jedia na Commenore. A nielen jeho. Všetkých rytierov spravodlivosti, ktorí prežili. Možno nevedel, kým teraz bol, ale vedel, kým nechcel byť. Kým už nikdy viac vo svojom živote nechcel byť, aby nezhorel bolesťou...

„Nastavte kurz na Commenor.“

„Rozkaz, pane!“

Darth Vader vyriekol nad Jedimi svoj ortieľ.

Tí, čo prežili, sú už teraz mŕtvi.

Čistka začína.

***

Galaxia sa ponorila do noci. Hrdina padol. Už neostal nik, kto by bojoval za dobro.

Toto je konečná pomsta Sithov.