Črty budúcnosti

22 BBY; 6 štandardných týždňov po prvej bitke o Geonosis; Coruscant

Mas Amedda, rohatý chagrian s modrou pokožkou, stlačil červený gombík na otváracom paneli dverí vedúcich do oficiálnej pracovni najvyššieho kancelára. Obe dverné krídla sa veľkou rýchlosťou zasunuli do stien a ponúkli úchvatný výhľad do rozľahlej miestnosti zladenej do tmavočervených a šedých farieb. Najvzdialenejšiu časť kancelárie tvorilo široké okno. Pred ním na miernej vyvýšenine sedel za konferenčným stolíkom sám kancelár Palpatine.

Mas pokynul rukou vysokej postave vedľa seba a prehovoril: „Ráčte vstúpiť, majster Jedi. Jeho Excelencia vás očakáva a chce si s vami pohovoriť v súkromí.“

***

Anakin Skywalker vošiel do Palpatinovej pracovne. Oba dverné bloky za jeho chrbtom so zasyčaním vyšli zo stien a opatrne do seba narazili, čím mladého Jedia odizolovali od zvyšku senátnej budovy. Na sebe mal hnedú tuniku, priliehavé čierne nohavice a vysoké tmavé topánky. Na pravej ruke mal natiahnutú čiernu rukavicu zakrývajúcu jeho mechanickú ruku, náhradu jeho skutočnej pravačky, o ktorú prišiel pri nedávnom súboji so zákerným Sithom grófom Dookuom. Tenučký pramienok vlasov spletených do vrkôčiku, ktorý si pestoval od svojich deviatich rokov a ktorý symbolizoval jeho predchádzajúce postavenie padawana, mu bol po jeho hrdinských činoch v bitke o Praesitlyn odrezaný. Po udelení titulu rytiera Jedi si svoje husté hnedé vlasy nechal vyrásť a teraz mu siahali takmer až po ramená.

Anakin bol miestnosťou, v ktorej práve stál, vždy veľmi fascinovaný. Vysoký strop a steny tak ďaleko od seba vytvárali toľko voľného priestoru, že by tu mohol parkovať aj malý frachťák. Rozľahlá kancelária bola presným obrazom jej majiteľa. Tmavočervené steny symbolizovali veľkú vášeň, s ktorou Palpatine vždy politikárčil. Minimum umeleckých ozdôb, až na zopár sôch, a absencia drahých prepychových predmetov len poukazovali na to, že najvyšší kancelár nežil pre nič iné len pre Republiku. Zasvätil jej celý život a jej blaho postavil nad osobné ciele.

Mladý Jedi prešiel pomedzi dve jediné bronzové sochy nachádzajúce sa v miestnosti. Tie mali trojštvrtinovú výšku dospelého človeka a postavy, ktoré zobrazovali, pripomínali svojím vzhľadom skôr starých sithských lordov než významných politikov Starej republiky, za ktorých ich Anakinovi raz dávno označil Palpatine. Dvomi schodíkmi vystúpil na miernu vyvýšeninu uprostred kancelárie a pokračoval až ku konferenčnému stolíku, za ktorým posedával formálny vládca tejto galaxie.

Anakin sa uklonil a riekol: „ Pán kancelár.“

„Pokojne sa posaď, Anakin,“ odpovedal mu Palpatine ukazujúc na voľné kreslo oproti stolíku.

Miesto drahej červenej róby, ktorú kancelár nosieval pri väčšine politických stretnutí, mal na sebe len jednoduché čierne rúcho. Od ich posledného stretnutia už ubehli takmer dva štandardné mesiace a za ten čas sa na kancelárovej vždy pokojnej tvári stihlo vytvoriť množstvo vrások. Anakin sa tomu nečudoval. Veď hrozilo, že Republika existujúca tisícky rokov sa rozpadne na drobné frakcie. Jedine Palpatine svojou múdrou vládou tomu mohol zabrániť. S ťažkým srdcom musel separatistom vyhlásiť vojnu a teraz na jeho pleciach spočíval osud celej galaxie. Denno-denne musel do bojov posielať stále viac a viac vojakov či rytierov Jedi, o ktorých vedel, že už sa nikdy nemusia vrátiť.

Anakin bol rád, že si Palpatine na neho v tejto náročnej situácii našiel čas. Už od Anakinovho príchodu do Chrámu sa medzi nimi vytvoril akýsi druh emocionálneho puta. Mladý Jedi cítil, že je pre Palpatina niečo ako „synom“, ktorého kancelár nikdy nemal. Staral sa o neho a chápal, čím si Anakin prechádzal, keď za sebou na Tatooine zanechal celý svoj život. Pred mnohými rokmi si ho nechával do svojej kancelárie volávať takmer každý deň a vždy rád počúval mladého Jedia snažiaceho osvojiť si jediský kódex. A keď Obi-Wan nebol schopný Anakinovi zodpovedať rozličné otázky, padawan vtedy nachádzal útočisko práve u najvyššieho kancelára, pretože ten mu vždy vedel poskytnúť nový uhol pohľadu, s akým sa má na danú problematiku dívať. Samozrejme, vedel mu poradiť len vo veciach netýkajúcich sa Sily. Bola to nanajvýš škoda, že sa kancelár nemohol dotknúť tejto mystickej energie.
,Bol by z vás skvelý Jedi,’ povedal mu raz Anakin. Palpatine sa vtedy na neho len šibalsky usmial a riekol: ,Bohužiaľ, ani keby som sa dokázal dotknúť Sily, nikdy by som ňou nedokázal vládnuť tak ako Jediovia.’

Roky ubiehali a návštev ubúdalo, keďže každý z nich mal svoje vlastné povinnosti. Kancelár musel riešiť problémy s Obchodnou federáciou a Anakina s Obi-Wanom posielala Rada stále na čoraz viac misií.

Krátke ticho prerušil Palpatine: „Gratulujem k tvojmu menovaniu na rytiera Jedi, Anakin. Som rád, že tvoj výcvik dospel k úspešnému koncu.“

Anakin veľmi nepredpokladal, že by sa kancelár o zmene jeho jediskej hodnosti mohol dozvedieť tak rýchlo. Vlastne sa tešil, že by mu túto novinu mohol osobne oznámiť práve teraz. Nuž, kancelár ho zrejme sledoval pozornejšie, než si mladý Jedi myslel.

„Ďakujem, Vaša Excelencia,“ odpovedal pokorne.

„Vyrozumel som, že sa ti dostalo veľkej cti, keď si získal tento titul ako najmladší Jedi všetkých čias. Ale myslím si, že niečo také sa dalo očakávať. Ako som povedal už mnohokrát, raz budeš najmocnejším Jediom, akého galaxia kedy videla. A aby som nezabudol, v mene celej Republiky ti tiež musím poďakovať za tvoje činy v bitke o Praesitlyn. Bez teba by sme túto sústavu nikdy neudržali. Kiežby boli aj ostatní Jediovia aspoň spolovice tak schopní ako ty.“

Bola pravda, že za posledné tisícky rokov novodobej existencie rádu sa žiadnemu inému Jediovi nepodarilo získať titul rytiera v skoršom veku ako Anakinovi. Síce nečelil typickým skúškam, ktoré vždy nasledovali po ukončení výcviku, v bitke o Praesitlyn dokázal, že už je skutočným Jediom a že už dávno predstihol ostatných padawanov. Ukázal sa tiež ako schopný vodca klonových jednotiek a po vesmírnych bojoch nad Praesitlynom nikto nemohol pochybovať o tom, že lepšieho pilota v galaxii niet. A tak pár dní po tejto bitke majster Yoda zorganizoval tajný ceremoniál v Chráme a spolu s ostatnými členmi Rady Anakina „povýšili“.

„Ďakujem ešte raz, Vaša Excelencia. Nikdy nedovolím, aby Republika túto vojnu prehrala,“ poďakoval Vyvolený.

„Ou, to nedovolím ani ja, Anakin. Lenže nie vždy sa všetko vyvíja podľa našich predstáv. Separatistická armáda bojových droidov počtom niekoľkonásobne prevyšuje tú našu. Ak sa mi v Senáte nepodarí presadiť odkúpenie ďalších klonových légií od kaminoancov, bude veľmi náročné neprehrať túto vojnu.“

„Som si istý, že Senát vám nebude oponovať vo vašich návrhoch, pán kancelár. Žijeme v kritickej dobe a vy ste najlepší vodca, akého môžeme mať. Všetci senátori sú si vedomí faktu, že ak sa postavia proti vám, Republika sa skôr rozpadne z vnútra, ako ju porazí Konfederácia nezávislých systémov.“

„Si veľmi vnímavý, Anakin. Lenže na to, aby sme od kaminoancov odkúpili ďalších vojakov, potrebujeme kredity, ktoré nemáme. Museli by sme si zobrať pôžičku od Bankového klanu, ktorý, ako všetci dobre vedia, bratríčkuje so separatistami. A nie všetci senátori sú z tejto myšlienky nadšení.“ Palpatine spravil krátku pauzičku a potom zmenil tému: „Ale zabudnime na chvíľu na politiku... Vypadáš veľmi ustarane. Ustaranejšie než by si mal. Predpokladám, že to nie je kvôli vojne. Stalo sa ti snáď niečo? Alebo niekomu z tvojich blízkych?“

Mladý Jedi chvíľu neodpovedal. Pri kancelárových otázkach pocítil bodnutie do prázdneho miesta v kúsku jeho duši. Miesta, ktoré vždy patrilo jeho matke. Sklonil hlavu. Spomienky na utrpenie, ktoré pri jej smrti zažil a spomienky na nemilosrdné činy, ktorými sa následne pomstil, sa mu vracali každý deň. Ovládali jeho konanie, podnecovali jeho mrzutú náladu a aj napriek tomu, že sa usilovne snažil udržiavať si sabaccovú tvár, sa mu očividne usadzovali na tvári ako spraše na tatooinskych púšťach. Nevedel, čo by mal urobiť, aby sa toho veľkého zármutku zbavil. Snažil sa okolo seba vystavať akúsi bariéru, ktorou by sa obrnil pred všetkými nepríjemnými myšlienkami. A táto krehká bariéra sa Palpatinovými narážkami zrútila ako domček postavený z pazaakových kariet. Všetok smútok bol zrazu tak čerstvý, že v tej chvíli Anakin ani nebol schopný kancelárovi odpovedať.

A navyše ani nevedel, či by sa mu s tým mal zveriť. A aj keby sa mu s tým zveril, koľko by mu toho vlastne mohol povedať? Mohol by mu povedať celú pravdu? Hoci Palpatine nerozumel Sile, mohol by v údajnom Vyvolenom rozpoznať hrozbu temnej strany... Z iného uhla pohľadu, možno by Anakinovi mohol pomôcť od jeho hlbokého žiaľu. Mohol by mu svojimi „otcovskými“ radami pomôcť prekonať nekonečnú bolesť spaľujúcu jeho dušu. Veď nikdy v minulosti, keď sa mu Anakin priznal, že drobnými prečinmi už niekoľkokrát porušil jediské pravidlá, ho kancelár nepokarhal. Vždy ho len utešoval tvrdením, že jeho činy ho robia tým, kým je bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú v súlade s kódexom Jediov.

Okrem Padmé celú pravdu nikomu nepovedal. Nemohol o tom hovoriť ani s Obi-Wanom, ani s nikým z Rady, pretože Jediovia by ho pravdepodobne za jeho činy vylúčili z rádu a ešte aj odrezali od Sily. A možno by ho aj popravili v záujme vyššieho dobra. Niečo také Anakin nemohol dopustiť. Porušil síce všetky pravidlá, na ktorých Jediovia zakladali svoju existenciu, ale stále ostával sám sebou. Neobrátil sa na temnú stranu. Vedel sa kontrolovať. Vedel, kde sú jeho hranice. Nebol si však istý, či by to ostatní Jediovia videli rovnako.

Pozrel Palpatinovi do očí hľadajúc v nich, čo by mal teraz urobiť. Kancelár sa na neho jemne usmial a pokývol hlavou dávajúc mu tým povolenie hovoriť o hocičom, čo ho trápi. Jeho priateľský úsmev akoby naznačoval, že nech už sa stalo čokoľvek, u Palpatina bude Anakinovo tajomstvo v bezpečí.

Tak komu okrem svojej milovanej manželky by sa s tým mal zveriť, keď nie mužovi, ktorý ho od jeho deviatich rokov vychovával? Nemohol už viac v sebe držať všetok žiaľ, bolesť ale aj výčitky svedomia.

„Ja... moja matka...“ začal nesmelo, ale hlas sa mu zasekol v hrdle. Do očí sa mu nahrnuli slzy. Zhlboka sa nadýchol, načerpal pokoj zo Sily a ovládanejším hlasom pokračoval: „Keď som odprevádzal Padmé... teda.. ehm... myslím senátorku Amidalu na Naboo tesne pred vypuknutím vojny, Sila mi ponúkala hrôzostrašné vízie. Videl som, ako ma v nich matka prosí o pomoc. O záchranu. Vedel som, že sa stalo niečo hrozné. Cítil som, ako veľmi trpela,“ Anakin spravil miernu prestávku, žalostne pokrútil hlavou a až potom našiel energiu na ďalšie rozprávanie. „Nemohol som to nechať len tak. Vzoprel som sa rozkazom od Rady a odletel som na Tatooine. Prišiel som však neskoro. Moju matku uniesli Púštni ľudia. Títo Tuskenovia, oni vypadajú ako inteligentné bytosti, lenže v skutočnosti sú to zveri. Beštie, ktoré vás pripravia o všetko. Vystopoval som ich do ich primitívnej dedinky. Moju matku som našiel v jednom z prázdnych stanov priviazanú o kôl! Plánovali ju zabiť vtedy, keď z toho budú mať najväčšie potešenie! Keď som ju odviazal... Keď som ju oslobodil, zomrela v mojom náručí...“

Anakin zaboril tvár do dlaní. Mal pocit, akoby sa znova ocitol na Tatooine a prežíval to ešte raz. Držal v náručí bezvládne telo ženy, ktorá ho porodila a vychovala. Jeho srdce pukalo neznesiteľnou bolesťou spaľujúcou každučký kúsoček jeho sebaovládania. V duši sa mu vytvorilo prázdne miesto, o ktorom vedel, že sa už nikdy nezaplní. A tá prázdnota akoby ho požierala a hodovala si na jeho mukách. Midi-chloriany mu vtedy potichučky šepkali do uška: ,Pomsti sa! Pomsti sa! Pomsti sa! Načerpaj silu zo svojho hnevu. Sú to len obyčajné zvieratá. Nezaslúžia si žiť. Ich život v porovnaní so životom tvojej matky nemá žiaden význam. Prinúť ich pocítiť rovnakú bolesť, ako cítiš ty!’ A Anakin ich poslúchol. Jediným vdychom do seba nasal celú galaxiu, a potom ju nasledujúcim výdychom vypustil von preplnenú svojou bolesťou a nenávisťou. Načerpal silu z tej nenávisti a bolesti, vybehol zo stanu a zapol svetelný meč. Namieril si to k prvým Púštnym ľuďom, ktorých uvidel, a začal vraždiť. Vtedy pre neho neexistoval žiaden jediský kódex. Vlastne aj zabudol na to, že nejakým Jediom kedysi bol. Neexistovali žiadne pravidlá. Žiadne zľutovanie. Len prázdnota v jeho duši, bolesť a pomsta. Jeho nenávisť mu ponúkla obrovskú moc. Takú moc, že si bol istý, že s jej pomocou by bol schopný zachrániť svoju matku pred smrťou. Dokázal by zabrániť smrti hocijakej inej bytosti hocikde inde vo vesmíre, keby bol chcel. Lenže mŕtvych vzkriesiť nedokázal. Toto všetko len posilňovalo jeho hnev. A hnev posilňoval Anakinovu moc. Cítil, že by jedinou myšlienkou mohol zmeniť orbitálnu dráhu Tatooinu. Vedel, že vďaka Sile by mohol rozlomiť planétu na dve časti. Bol si istý, že bez väčšej námahy by dokázal zastaviť srdcia všetkých Púštnych ľudí naraz. Lenže on ich chcel zabíjať pomaly. Po jednom. Vychutnávať si svoju pomstu. Poskytovalo mu to väčšie potešenie. Mal radosť, keď videl ako ženy a deti videli umierať manželov a otcov okolo seba. Tešil sa, keď všetci zistili, že sú voči jeho moci bezmocní. Radoval sa, keď v Sile cítil ako zomierajú.

„Potom som urobil hroznú vec,“ povedal Anakin kancelárovi a vzlykol. „Porušil som všetky pravidlá, ktoré robia Jedia Jediom a oddal som sa svojmu hnevu. Všetkých som ich zabil. Najprv mužov. A potom aj ženy aj deti. Zmasakroval som celú dedinu...“

Anakin mal hlavu stále zaborenú v dlaniach. Neodvážil sa pozrieť na najvyššieho kancelára. Stále mu pred očami prebiehali udalosti jeho genocídy. Videl okolo seba lietať kusy tiel Púštnych ľudí. A on stále len sekal svetelným mečom a odtrhával Silou jednu tuskenskú končatinu za druhou. Spomínal si, že z diaľky pomedzi to všetko začul dávno mŕtveho majstra Qui-Gona Jinna kričať: ,Anakin! Anakin! Nieee!’ Lenže jemu bol ten hlas ukradnutý. Zomrela snáď Qui-Gonovi matka v jeho vlastnom náruči? Ako by len mohol vedieť, ako sa Anakin cítil? Ako si mohol dovoliť hovoriť mu, čo má a čo nemá robiť?
Pamätal si, ako jeho telom vtedy pulzovala nenávisť a žilami prúdila moc, akou nevládla žiadna iná bytosť v galaxii. Tiež si spomínal, ako po zlikvidovaní všetkých Tuskenov, po dokončení svojej pomsty, len bezvládne padol na zem zhrozený masakrom, ktorý rozpútal, a rozplakal sa ako malý chlapec. Všetka tá veľká moc bola razom preč. Ale Anakinovi to bolo jedno. Nechcel ju. Nepotreboval ju. Jediné, čo si vtedy prial bolo, aby jeho matka ešte stále žila.

A teraz sedel v Palpatinovej pracovni a rozprával o svojej bolesti najdôležitejšej osobe galaktickej politiky, ktorá určite mala aj užitočnejšie veci na práci.

„Zlyhal som. Zlyhal som ako Jedi,“ povedal vyčítavo a opatrne zodvihol hlavu, aby sa mohol kancelárovi pozrieť do očí. Na svoje prekvapenie zistil, že Palpatine sa na neho nepozerá pohľadom plným opovrhnutia a hrôzy. Práve naopak, jeho oči boli plné súcitu a pochopenia.

„Anakin,“ riekol potichu. „V prvom rade je mi naozaj veľmi ľúto tvojej straty. Na druhej strane, možno sa mýliš, keď si myslíš, že si zlyhal. Pamätaj, že si človek. Že človekom si viac ako Jediom. A ľuďom sa často stáva, že sa nechávajú strhnúť svojimi emóciami. Je to bežné, a práve to z nás robí tým, kým sme. Urobil si to, čo by urobil každý z nás. Keď cítime bolesť a krivdu, je len prirodzené, že sa chceme pomstiť. Tak to vo svete chodí. Je to prirodzený kolobeh života. A nezabúdaj, Púštni ľudia sú nemilosrdné monštrá, presne ako si ich nazval. Tým, že si ich pozabíjal, si zachránil stovky životov, ktoré by im padli za obeť neskôr. Nemôžeš sa na všetko pozerať len z najhoršieho uhla pohľadu.“

Mladý Jedi sa už mnohokrát pokúšal na celú záležitosť pozrieť aj iným spôsobom. Vedel, že Púštni ľudia sú len obyčajné zvieratá vraždiace pre potešenie. Teraz už pochopil, že ich pobitím zachránil množstvo obyvateľov Tatooinu. A ak by vtedy Tuskenov zabíjal práve z tohto dôvodu, možno by sa určitým spôsobom dalo povedať, že urobil dobrú vec. Že si vybral menšie zlo v záujme vyššieho dobra. Lenže Anakinove dôvody boli iné. Sebecké. Životy ostatných ľudí mu v tom čase boli ukradnuté, aj keby mali zomrieť práve v tej chvíli. On Púštnych ľudí vraždil preto, aby sa pomstil. Aby ich potrestal za bolesť, ktorú mu spôsobili.

„Viete, pán kancelár, pre Jediov výsledky nikdy nie sú tak dôležité ako úmysly, ktorými sú dosahované. Naše úmysly musia byť nesebecké. Všetko musíme robiť tak, aby sme skutočne pomáhali druhým a nesledovali pri tom len svoje vlastné ciele. Ak svoje záležitosti postavíme nad potreby ostatných bytostí, hrozí nám, že stratíme to, kým sme. Hrozí nám, že sa staneme zlom, proti ktorému bojujeme... A ja som na Tatooine myslel len na seba. Nedal som Púštnym ľuďom ani šancu zachrániť sa, či vykúpiť. Len som ich chladnokrvne povraždil. Ani som nepochoval ich telá. Nechal som ich rozhádzané po púšti, aby sa stali potravou pre wompské krysy... A nič z toho Jediovia nerobia. V tej chvíli som nebol Jedi. Zaujímala ma len pomsta a nič iné,“ priznal sa Vyvolený a opäť pokrútil hlavou.

„A nerozmýšľal si niekedy nad tým, že celý spôsob, akým sa Jediovia pozerajú na svet, je nesprávny? Že vás len zbytočne obmedzuje? Naozaj si myslíš, že je dobré zapierať svoje pocity? Že je správne vzdávať sa všetkého, čo robí človeka človekom? Podľa mňa Jediovia len sami seba klamú, keď tvrdia, že nie sú otrokmi svojich pocitov. Pocity tvoria základ existencie každého z nás. Bez pocitov by nebol život. Bez života by nebola Sila. Tým, že Jediovia zapierajú svoje pocity, v podstate zapierajú svoje samotné bytie.“

Anakin sa podobnými teóriami zamýšľal už mnohokrát. Už veľa ráz hľadal spôsoby, akými by si mohol vyložiť kódex po svojom. Hľadal v ňom medzierky, aby sa nemusel vzdávať všetkého, čo mal rád, a zároveň aby jediské pravidlá priveľmi neporušil.

Keď bol ešte otrokom na Tatooine, vždy sníval o tom, že sa raz stane Jediom. Veril, že jedného dňa zachráni galaxiu pred zlom. Ale zatiaľ mu bytie Jediom prinieslo viac bolesti než radosti. Viac obmedzení než možností naplno využívať svoje schopnosti. V hĺbke duše tušil, že ak raz má naplniť svoj osud Vyvoleného, bude najprv musieť prekročiť hranice kódexu Jediov. Bude musieť zabudnúť na všetko, čo sa naučil a vytvoriť vlastné pravidlá.

Sila ponúka Jediom veľkú moc, ale tí sa ju boja používať. Zbytočne sa obmedzujú, pretože sa obávajú, že by sa mohli obrátiť na temnú stranu. Síce Anakin väčšinou dbal na jediské zásady a používal Silu len vtedy, keď to bolo nevyhnutné, podľa neho sa všetka tá ponúkajúca moc dala používať aj bez toho, aby Jediov zviedla z cesty. Veď ako môžu Jediovia najlepšie pomáhať druhým, keď nevyužívajú všetky svoje schopnosti?

„Prepáčte, pán kancelár, ale nemyslím si, že naozaj rozumiete tomu, ako Jediovia vnímajú svet okolo seba. Vlastne tomu ešte poriadne nerozumiem ani ja. Ale viem, že hnev, nenávisť a pomsta predstavujú zlo, ktorému by sa mali Jediovia vyhýbať. Súhlasím s vami, že by nemali zapierať svoje pocity. Ale zároveň by si mali dávať pozor, ako ich využívajú. Ak neovládnu svoj hnev, môže sa stať, že on ovládne ich.“ Presne to sa stalo na Tatooine Anakinovi.

Palpatine sa na neho zahľadel a prehovoril: „Možno naozaj nerozumiem, akým spôsobom Jediovia vnímajú svet, no jedno viem určite. A to, že ľudia majú vždy viac dôvodov nenávidieť než milovať. Viac dôvodov závidieť než radovať sa zo šťastia iných. Viac dôvodov pomstiť sa než odpustiť. Ale ako som už povedal, z teba raz bude najväčší Jedi všetkých čias. Raz nájdeš spôsob, akým sa pozerať na Silu tak, aby sa Jediovia pri tom nemuseli žiadnym spôsobom obmedzovať. A získaš pri tom takú moc, že si budeš môcť podrobiť celú galaxiu. Potom v nej budeš udržiavať mier a spravodlivosť, ako ti je súdené.“

Anakinovi zapípal zápästný komlink. „Prepáčte, pán kancelár, Obi-Wan so mnou potrebuje hovoriť. Tak ak by ste ma na chvíľu ospravedlnili, prosím vás...“ povedal mladý Jedi potichu, keď zistil, na akých frekvenciách prichádza nasledujúci hovor.

„To je v poriadku, Anakin. V čase tejto vojny máme všetci veľa povinností a viem, že majster Kenobi by ťa nevyrušoval, keby to nebolo nevyhnutné.“

Anakin stlačil blikajúce tlačidlo na zápästí a zodvihol si ruku k ústam. „Tu generál Skywalker. Počúvam.“

„Anakin,“ ozval sa Obi-Wanov hlas trochu rušený statickou elektrinou. „Príď čo najrýchlejšie do Chrámu. Rada ťa chce poslať na Christophsis, aby si prelomil separatistickú blokádu a doručil zásoby senátorovi Organovi, ktorý tam uviazol spolu s klonovými jednotkami. Viac podrobností ti poviem v Chráme. Ponáhľaj sa!“

„Hneď som tam, majstre,“ odpovedal Anakin a vypol komlink. Pozrel na kancelára. Hľadal slová, ktorými by svoj nasledujúci odchod mohol ospravedlniť, ale Palpatine ho predbehol.

„Len bež, Anakin. Prines Republike ďalšie víťazstvo.“

„Ďakujem, Vaša Excelencia. Urobím všetko, čo bude v mojich silách,“ povedal Anakin, postavil sa, zasalutoval a ráznym krokom vykročil k východu z miestnosti.

***

Darth Sidious, temný sithský lord, ktorému sa pred mnoho rokmi podarilo stať sa najvyšším kancelárom Republiky bez toho, aby nejaká iná bytosť v galaxii vedela o jeho skutočnej identite, sledoval, ako Anakin Skywalker vychádza z jeho pracovne. Oba červené dverné bloky sa pred mladým Jediom odsunuli a keď cez ne prešiel, sa so zasyčaním naspäť zasunuli.

Sidious vo svojej pracovni osamel. Niekedy ho už aj unavovala tá pretvárka na demokraciu milujúceho kancelára Palpatina. Ale stále si hovoril, že to všetko za to stojí. Cieľ už mal na dosah ruky. Čoskoro bude môcť ukázať svoju skutočnú tvár. Len ešte musí byť trpezlivý. Ešte musí o nejaký čas predĺžiť Klonové vojny, aby od Senátu získal ďalšie právomoci, a potom, keď budú tí naivní senátori voči jeho novozískanej politickej moci bezmocní, zaháji finálnu fázu svojho zákerného plánu, ktorý dal do pohybu už pred desiatkami rokov.

Usmial sa. A mladý Anakin Skywalker bude pri tom stáť po jeho boku. Sidious vždy vedel, že ak bude chcieť Skywalkera obrátiť na temnú stranu, bude si s ním musieť vybudovať silný vzťah. A preto sa o mladého Jedia od jeho príchodu do Chrámu staral. Stále sa v ňom snažil vzbudiť dojem, že mu na ňom záleží. V podstate mu na ňom naozaj záležalo. Len iným spôsobom, než si mladý Jedi myslel. Ten chlapec bol stvorený preto, aby sa stal Sithom. Dokonalým Sithom. Najväčším a najmocnejším temným lordom všetkých čias. Bolo Sidiousovou povinnosťou voči Sile obrátiť ho na temnú stranu. Plánoval prijať Anakina Skywalkera za svojho učeníka a odovzdať mu úplne všetky svoje znalosti. Potom by sledoval, ako Skywalker vďaka týmto znalostiam odhaľuje nové nikým neobjavené tajomstvá Sily. Tajomstvá, ktoré budú nad rámec Sidiousovho chápania. A potom sa karta obráti a sám Darth Sidious sa stane Skywalkerovým učeníkom. Anakin sa stane najmocnejším používateľom Sily všetkých čias. Bude totálnym stelesnením temnej strany. Dokáže veci, o ktorých ani najmocnejší sithskí lordi dávnych vekov nikdy nesnívali. A spoločne s Darthom Sidiousom ich nič nezastaví! Budú vládnuť absolútnou mocou temnej strany Sily, tak ako to pred nimi nedokázal nik iný!

Všetky tieto predstavy boli úchvatné, ale Sidious v kútiku duše pociťoval mierne pochybnosti o tom, či sa to všetko aj naplní. Dúfal v to. Veril v to. Snažil sa presvedčiť samotnú Silu, aby sa to tak naozaj stalo. Lenže jediné odpovede Sily na jeho snahu boli znepokojivé vízie ohľadom Anakinovej budúcnosti.

Skywalker sa k nemu raz pridá. To je isté. Veď Sidious sám to predpovedal. Ale v niektorých víziách jeho budúci učeník neprežil svoje prvé dni po obrate na temnú stranu. Vlastne ich neprežil ani Sidious. Ale najviac vízií mu ukazovalo, ako prúdy lávy unášajú väčšinu Anakinovho potenciálu nenávratne preč. A z najmocnejšieho Jedia ostáva po Sidiousovom boku už len zmrzačený malý zlomok Anakinovej skutočnej moci zahalený v neurčitom čiernom závoji.

Bolo by najväčším sklamaním celej sithskej histórie, keby sa tieto znepokojivé vízie naplnili. Anakin bol zrejme jedinou bytosťou, ktorá by dokázala vládnuť neobmedzenou mocou temnej strany. Ak by stratil väčšinu svojho potenciálu, dokonalým Sithom by sa už nikdy nestal.

Ale Sidious už mnohokrát čelil podobným konfliktom. Už v minulosti, kým bol sám ešte len učeníkom, mal množstvo negatívnych vízií ukazujúcich mu jeho vlastný pád. A on vždy zobral veci do vlastných rúk a nikdy nedovolil, aby sa splnili.

Ak sa mu aj tento krát podarí ostať samým sebou a pohotovo reagovať na každé nebezpečenstvo ohrozujúce Anakinov život, nemá dôvod sa obávať, že sa jeho nepríjemné vízie naplnia a Skywalker stratí svoju moc. Musí dôverovať temnej strane Sily, a potom bude môcť spolu s Anakinom nastoliť nekonečnú nadvládu Sithov.