Teez A-kli: Trandoshan a Jedi (1/?)

Z tohohle story mám trochu smíšený pocity. Na jednu stranu máš zajímavé slovní obraty, text je docela dobře vystavěný a má to hlavu a patu. Na stranu druhou se ti tam hodně opakují slova a uvítal bych i víc rozdělení do odstavců.
Pak mám dvě výtky:
1) I když se jí něco při příletu nezdálo, proč si hned myslela, že po ní někdo jde? A pokud by k tomu někdo měl důvod, mělo to být zmíněno v textu. Pak tam akorát furt lítá z ubikace na ubikaci a já v tom měl trochu guláš.
2) Když zabíjela toho chlapa, chybělo mi tam napětí. Všechno se to odehrálo v několika větách a bylo to dost uspěchaný.

Ale jak jsem řekl: je to celkem dobré. Oceňuji i poměrně slušný pravopis. Takže konečný verdikt je 5*.

Poviedku som si prečítal a tak, ako Halt01 mám z nej mierne zmiešané pocity. Potešil ma úhľadný, dobre čitateľný text. Opisy postavy si zvládla prirodzene a veľmi jemne. Povedal by som, že boli stredobodom tvojho záujmu, alebo inak povedané, že je to niečo, na čo kladieš dôraz. Hlavná postava bola ľahko predstaviteľná a tým pádom aj omnoho sympatickejšia pre čitateľa. Čím by som túto časť hodnotenia zakončil je skladba viet. Občas si používala naozaj pekné slovné obraty a veľmi citlivo vyberala slová.

Na druhú stranu, taktiež musím zdôrazniť problém opakujúcich sa slov. Bolo to v texte dosť výrazné a narúšalo to dobrý dojem z poviedky. Odporúčal by som venovať tomu väčšiu pozornosť a viac sa s textom "vyhrať". To znamená: rozmýšľať, skúšať, obmieňať vety a často opakované slová. Ja osobne využívam synonymický slovník a hľadám spôsoby, ako slová vyjadriť inak. Taktiež si nájdi nejaké "nové" pomenovanie pre hlavnú hrdinku. Jej meno sa vyskytovalo v príbehu až príliš často. Skús občas použiť zamlčaný podmet, aby sa nestalo, že jej meno sa zopakuje v troch vetách za sebou.

Prejdem k príbehu, ktorý bol podľa môjho názoru najväčšou slabinou celej poviedky. Vysvetlím prečo. Pri čítaní sa vo mne vyvolávali pocity, že príbeh je kladený na vedľajšiu koľaj. Nebol dostatočne rozpísaný a vysvetlený. Prešla si to skutočne veľmi rýchlo, čo vyvoláva dojem, že to nebolo podstatné. Ale malo byť. Okrem toho, mal tvoj príbeh aj určité trhliny v podobe nejasností. Napríklad situácia, keď sa jej niečo nezdalo. Chýbali mi tam väčšie opisy toho, čo sa jej nezdá, ako na to prišla, prečo si to myslí a ako sa plánuje zachovať. Takáto situácia sa vyskytla v texte hneď dvakrát.

Odporúčil by som ti viac sa povenovať príbehu samotnému. To znamená: celé to upokojiť a pomaly, postupne rozvíjať. Vyrozprávať nám príbeh toho, čo sa aktuálne deje a prečo sa to deje. Keď sa pozrieš na svoj text, zistíš, že je viac ako spolovice tvorený opismi postáv. To pôsobí ako spomaľovač príbehu a naopak, tvoje pasáže s "akciou" sa snažia túto stratu dohnať. Pôsobí to dosť nevyrovnaným spôsobom. Čiže treba nájsť nejakú rovnováhu v počte opisov, dialógov a dejovosti.

Uponáhľanosť v deji sa odrazila aj v tých častých zmenách miesta. Po prečítaní poviedky už neviem, kde sa postava nachádzala a čo tam vlastne robila. Túto časť si mohla pokojne rozdeliť na 2, možno až 3 samostatné časti a každú poctivo a precízne vyrozprávať.

Ďalší neduh sa týka prechodov v deji. Celý čas sa venuješ tomu, čo sa aktuálne deje a kde-tu sa vynorí veta "z budúcnosti", ktorá hovorí o tom, čomu sa bude postava venovať neskôr. Nepôsobí to príliš harmonicky a prezrádza to čitateľovi budúci dej. To je niečo, čo čitateľ netúži počuť a radšej si o tom prečíta "v plnom znení" neskôr.

Ako som povedal, opisy postavy si zvládla skvele. Problémom boli opisy miesta. Tie boli opäť uponáhľané a osobne by som povedal, že nedostatočné. Chcelo by to poznať viac, vniesť do toho trochu viac fantázie. Ďalším bodom sú pocity. Tie absentovali. Chýbalo mi tam nejaké citové naviazanie hlavnej postavy na okolie a na to, čo robí. Príkladom môže byť vzťah s Hondom, k predchádzajúcej "úlohe", ale hlavne to zastrelenie otrokára. Absencia citov spôsobila, že som sa nedokázal vžiť do konania postavy a "spojiť" sa s ňou. Moja posledná rada je, viac sa vyhrať s dialógmi. Tento mi pripadal dosť umelý a neprirodzený. Ako keď sa snažíš prispôsobiť rozhovor budúcemu konaniu a nie naopak. Dialóg by mal smerovať k činom, nie budúce činy by mali riadiť súčasný stav (teda dialóg). Snáď som to napísal aspoň trochu zrozumiteľne.

Čo sa mi však páčilo, bolo ponechanie si tajomstva o tom, kto je ten Jedi, prečo potrebuje pomoc nájomných lovcov a v čo je "háčik" tejto misie. To je sľubný priestor na pokračovanie a máš mnoho možností ako dej podať.

Záver. Na prvú poviedku to bolo dobré. Tvoj prejav je na vysokej úrovni a verím, že záležitosť s opakovaním slov vyriešiš. Menší problém s obsahom textu tu je, avšak nie je neriešiteľný. Chce to len čas a inšpiráciu. Trochu sa zamerať na dej, spomaliť ho, viac opísať a pridať k tomu nejaké myšlienky, nálady a pocity. Udrž si svoj spôsob opisu postáv a prenes ho aj na ďalšie postavy. Inak musím povedať, že sa mi to vcelku páčilo. Je fajn, že sa komunita poviedkárov zase rozrastie. Tejto poviedke dávam 50%. To znamená len toľko, že je tu čo vylepšovať, ale na druhú stranu máš aj nejaké pevné základy, od ktorých sa môžeš odraziť. Želám ti veľa šťastia!