Padawanka V

Podarená časť. Poviedka vo mne zanechala dobrý dojem. Po prečítaní som si najprv pomyslel, že táto poviedka je nejaká kratšia, ale neskôr som si uvedomil, že to nebolo spôsobené rozsahom, ale tým ako rýchlo mi pri čítaní ubehol čas. Pekný plynulý text ma naozaj vtiahol do deja a musím ťa pochváliť za dobre odvedenú prácu. Avšak mal by som aj zopár výhrad. Možno mohla Sabryn trochu polemizovať o Kodexu Jediov respektíve o tom, či je správne vyhýbať sa citovým väzbám. A ešte mi tam nesedel ten atentát na konci. Mal som pocit, akoby si ho tam dala na silu. Vôbec by mi nevadilo, keby tam nebol a prajav by prebehol bez problémov. Ale to je len môj pohľad na vec. Celkový dojem je na 95%.

"Obi-Wan... there is good in him… I know. I know there is… still…" ―Padmé Amidala's final words

Takže som tu opäť a opäť raz to bude dlhé. Sprav si čaj alebo kávu :)

Začnem gramatikou. Od prvej poviedky som ťa v každej chválil, ako sa zlepšuješ. Konečne môžem prehlásiť, že zo štylistickej a gramatickej (toto ber s rezervou- som Slovák a ešte k tomu láskavý :D) stránky si odviedla veľmi dobrú robotu a žiadne výrazné chyby som v texte nezaznamenal. Na dvoch miestach som si všimol chýbajúcu čiarku, v jednom slove (aspoň podľa mňa) chýbalo písmeno. Čo sú samozrejme chyby z nepozornosti a stávajú sa každému.
odjedou - ešte som sa s takto napísaným slovom nestretol, nemalo to byť "odejdou"?
To, ještě stále trochu omámené jeho projevem se dalo do váhavého potlesku. - V slovenčine nazývame časť: "ještě stále trochu omámené jeho projevem" prívlastok a oddeľujeme ho čiarkou pred a aj za. Myslím, že v češtine platí rovnaké pravidlo, ale istotu nemám. Taktiež to môže byť vec, ktorú poznáš a opäť to bola len chyba z nepozornosti :)

Príbeh, kapitola sama o sebe. Na úvod sa mi páčil spôsob, akým si dej uviedla - listom. Naznačila si všetko dôležité. Zatiaľ som sa často s touto formou nestretol (myslím v poviedkach na tomto webe). Je výborné, že využívaš všetky formy, ako uviesť poviedku.

Prejdem ďalej. V celom texte si už nemala také výkyvy, ako to bolo v časti predchádzajúcej. Celé to pôsobilo omnoho harmonickejšie a plynulejšie, za čo ťa chválim.

Páčilo sa mi taktiež zapojenie istých činností z "nášho sveta". Posielanie správ "poštou" - žiadna elektronika, ale len jednoduchý list. Presne tie isté problémy riešime aj v súčasnosti a páči sa mi, že sa s týmto moderným trendom hráš aj v poviedke. Tá je potom jednoduchšia na pochopenie, pretože sa nezaoberá len vecami zo sci-fi sféry, ale práveže zatiahne aj samotného čitateľa do textu. A ten samozrejme chápe, pozná a baví ho to čítať.

Čo ma však dosť prekvapilo, bolo omnoho dospelejšie správanie Sabryn. Už nebola taká zbrklá, ironická, výbušná. Chýbal jej ten punc detskej roztomilosti, na ktorý som si zvykol z predchádzajúcich častí. Samozrejme, odôvodniť sa to dá prvou misiou, majstrom, menovaním za padawanku a tak ďalej. Dá sa to prirovnať k Pragmatikovi (dúfam, že mi Storm odpustí, že ho spomínam tak často). On taktiež prišiel s veľmi badateľnou zmenou správania. Avšak, zdalo sa mi, že u Sabryn to prišlo nejak rýchlo, bez zlomovej situácie, v ktorej by sa zmena správania vyžadovala. Nebolo to také prirodzené a zároveň som mal problém tomu uveriť. Stále som očakával, že v jednom z riadkov sa opäť raz dočítam o "starej" Sabryn. Príde mi to jednoducho o niečo konzervatívnejšie, čo však neznamená zlé. Sabryn síce stratila nejaké svoje čaro, ale stále môže získať nové, čím opäť zaujme tak, ako to bolo tým stálym odvrávaním, nadávaním, uštipačnosťou a humorom. V tejto poviedke som nový element nenašiel. Na tvoju obhajobu musím uviesť aj to, že Sabryn nemala priestor sa prejaviť inak, resp. viac. Celý tento odstavec nevnímaj nijak extra negatívne, sú to len moje pocity a zároveň, je to menej podstatná časť môjho vnímania Sabryn.

Najdôležitejšou časťou bol samozrejme vzťah Sabryn - Talkin. Jeho rozprávanie ma skutočne zaujalo. Príjemne ma prekvapilo, že si si našla spôsob, ako túto podstatnú časť celého príbehu (to znamená Padawanka všeobecne) zakomponovať. Je to presne tá časť, ktorú som si želal rozvinúť. Vzťah bol dojemný, prirodzený a vyvolával vo mne príjemné pocity. Inak povedané, vystihla si to, čo sa vystihnúť malo. Možno mi trošku chýbalo viac rozpísať stretnutie s Talkinom. A to z toho dôvodu, že aj napriek veľkému meškaniu Sabryn si s talkinom stihla prehodiť sotva pár slov. Pomoc ohľadom kreditov a ich následné podstrčenie beriem ako veľmi pekný nápad. Bolo to také čisté a láskyplné. Celý čas ma to nútilo myslieť na to, kam speje táto doba a aké sú dnešné vzťahy v rodine. Ty si ponúkla krásny obraz toho, ako by to malo vyzerať a zároveň to bol obraz uveriteľný!

Ostatná časť príbehu nijak nevyčnievala a len dopĺňala okolie. Mal som dojem, že to bolo trochu uponáhľané a vzhľadom na ostatné, vyššie popísané časti príbehu hralo až príliš nepodstatnú časť príbehu. Ocenil by som, keby si trochu viac pracovala s Keenenom a neodsunula ho na vedľajšiu koľaj. V príbehu pôsobil rovnako dôležito ako vojaci na stráži. Čiže jeho význam bol minimálny. Zároveň chápem, že to poviedky je ťažké zakomponovať všetko, na druhú stranu si to mohla radšej "preseknúť" niekde v strede poviedky a viac rozviesť. To sú však minimálne detaily. Ako dobrý príklad by som uviedol tvoje harmonicky vybudované prostredie hľadania kryštálu. Tam sa snúbilo prostredie, vzťah oboch hlavných postáv s hlavnou pointou a poučením. V tejto časti poviedky to také skvelé nebolo, ale stále si to udržiavalo vysokú úroveň.

Naznačenie budúceho príbehu formou zápletky s neznámym strelcom bolo fajn, možno prirýchle a trochu zbrklé. Poučila si sa však a neuviedla žiadne ďalšie detaily a neprezradila nám dopredu dej. Na ten sa skutočne teším a som zvedavý, ako sa s tou situáciou vyhráš. Trochu sa mi nepozdávalo pritiahnutie blasteru na vzdialenosť 50 metrov - ako si to opísala v poviedke. Pravdepodobne si sa dostala do slepej uličky, však? Mne osobne to príliš neprekážalo, resp. ma to nijak neodradilo a spánok budem mať naďalej pokojný. Aspoň si nejakým spôsobom zužitkovala to cvičné strieľanie na plechovky. Dej sa tak aspoň viac prepája.

Keď som včera večer uvidel "svietiť" Padawanka V v kolónke Poviedky, prvá vec, ktorá mi napadla, bola, že či ti konečne budem môcť udeliť plný počet bodov. Dopredu si nikdy netrúfam tipovať a nespravil som to tak ani teraz. Aspoň je tak moje hodnotenie o čosi objektívnejšie. Bohužiaľ, plný počet to dnes nebude. Ešte nie.

Dnes to zhodnotím takto: Bez ohľadu na to, koľko bodov dávajú ostatní a aké argumenty na to majú, odo mňa dostávaš 90%. Za vzťah dcéry a otca, za úvodný list, za úhľadný štýl bez vážnejších chýb a za tie pocity, ktoré to všetko vo mne vyvolalo. To, čo bráni "stovke" som snáď dostatočne vysvetlil v komentári. A aby som nezabudol, bráni tomu aj to, že "tě musím trochu zkritizovat, aby ti nenarostl hřebínek" :D Želám ti veľa šťastia do pokračovania.

Tak, předně nechápu, proč se nám mistr vzteká. Vždyť tohle je jeden z těch (vzácných) okamžiků, kdy má mistr jedinečnou příležitost se nadmout pýchou, že má tak šikovného a pohotového Padawana. Ale z reakce mistra Keenena jsem získala dojem, že by mu nevadil ani zastřelený politik; hlavně když bude Padawan na svém místě :D
No nic, co ho žere se dozvíme příště ;)

Na další část jsem se těšila a musím říct, že mě vůbec nezklamala. Vybrala jsi příjemnou dějovou náplň, líbilo se mi uvedení nového dílu dopisem, povídka si stále udržuje svůj lehký a přirozený humor. Setkání s Talkinem je opravdu moc hezky vylíčené, navíc peníze nenápadně strčené do Talkinovy kapsy nám tady zobrazují, jak hluboká a čistá láska mezi Sabryn a Talkinem je. Taky se mi moc líbí jejich vztah, který připomíná spíš vztah dvou dobrých přátel než otce a dcery.

Tenhle díl je zase po gramatické a stylistické stránce o mnoho lepší, za což máš obrovskou pochvalu. Nesmírně mě těší, že jsou na tobě tolik vidět pokroky. Vždyť když odstaníš ještě těch několik málo chyb (na délku povídky jich je opravdu málo), zvlášť ve shodě podmětu s přísudkem a dáš si pozor, aby se ti neobjevovaly nespisovné tvary ve vyprávěném textu (přímá řeč je samozřejmě něco jiného, už ti nebude co vytknout!

"Milým řečníkům totiž prostě nestačilo prohodit pár slov k tématu, oni museli okecat kde co." - tahle věta je neprosto dokonalá! :D Valná většina všech řečníků by ji mohla používat jako svoje motto.

Můžu říct jen jedno - jen tak dál! Odvádíš tady dobrou a kvalitní práci a já se už moc těším na další díl. Hodně štěstí! :)

Každý z nás může být Jedi. Stačí jen naslouchat Síle...

Tak jo. Slíbila jsem, že ten komentář sesmolím, takže to ber jako pokus (tj. reklamace nepřijímám ;)).
Zaprvé upozorňuju, že jsem tuhle kapitolu četla už před delší dobou, tudíž se nebudu příliš vyjadřovat ke gramatice nebo vyznění povídky po slohové stránce. Někdy příště...
Ale teď k ději - jsem ráda, že se tam vskytl Talkin. I když předtím moc prostoru nedostal, připadal mi jako hrozně sympatický... co že je to vlastně za rasu?! Dobře, sympatická mimozemská chobotnička. Ne moc vzorný otec, ale rozhodně je vidět, že má k Sabryn silný vztah, stejně jako ona k němu.
A abych se ještě vrátila k naší tramvajové debatě (snad ostatní-čtenáři odpustí, že budu rýpat do zatím neproběhlého děje) - uber trochu s tím proroctvím. Jestli už to musí být, nechala bych tam jenom nějaké základní informace - týkající se všech - a nebyla tak konkrétní (tj. ne víc vyvolených a podobně).
Tak, prozatím je to ode mě vše. A pořád ještě nemůžu uvěřit tomu, že se chytáš v dalších dílech udělat to, co chceš udělat... ;(

"Strach seká hlouběji než meče."
(Arya Stark, Hra o trůny)