Padawanka IV

Zaradom som si teraz prečítal všetky diely Padawanky a musím povedať, že každé jedno dielo je stále lepšie a lepšie. Pekne opisuješ náladu postavy a akosi som už v predchádzajúcom dieli tušil, že Sabryn bude mať problém zostaviť si svetelný meč. Veľmi sa mi páčilo, že len vďaka Talkinovmu hlasu ho skonštruovala a tiež sa mi páčil ten "akože" súboj so Zanom na otestovanie svetelného meča. Pridalo tomu na správnej atmosfére. Naopak nepáčilo sa mi, že si Sabryn pridelila meč s bielou farbou, ja osobne by som skôr uprednostnil "typické farby" zelenú alebo modrú. Ale to len tak na okraj. Inak sa mi poviedka dobre čítala a páčila sa mi.

"Obi-Wan... there is good in him… I know. I know there is… still…" ―Padmé Amidala's final words

Tenhle díl se mi zatím líbil nejvíc a musím říct, že právem. Tušila jsem, že ten meč bude mít neobvyklou barvu, ale že bílou, to mě nenapadlo. Nicméně bílá je moje oblíbená, takže to je takové menší plus a jelikož se hodnocení každou povídkou stupňuje tak tahle je za 10 hvězd.

"Ne každý, kdo bloudí, je ztracen." - J.R.R. Tolkien

Perfektne vyborne stvarnene,prepac ale necital som predosle diely ale po tomto si ich urcite precitam.

Niet bolesti tam, kde je Sila.

Teraz si asi zavarím. Pokúsim sa vyjadriť k poviedke krok po kroku.

Úvodný odsek vynechám a prejdem k ďalšiemu. Retrospektíva bola pre mňa prekvapivá, vzhľadom na to, akým spôsobom si písala poviedky predtým. Nečakal som, že sa vrátiš k udalostiam predchádzajúcej poviedke a takpovediac ju dokončíš. Za to máš bod k dobru. Spravila si to tým správnym, čitateľsky príjemným, spôsobom. Bez toho, aby som znova musel čítať predchádzajúcu poviedku (hlavne jej záver), som si mierne zopakoval príbeh a bol som v obraze.

Čo mi však trochu prekážalo bola strojovitosť tohto a nasledujúceho odseku. Skúsim to vysvetliť: Text sa mi zdal akoby písaný "nasilu", nedobrovoľne a z časti neprirodzene. Použité slová nedokázali dostatočne zachytiť Sabrynine rozpoloženie. Časť od "Po tom, co Yoda konečně skončil..." až po koniec odseku, mi pripadala prázdna, bezduchá. Ak to mám k niečomu prirovnať, miestami som mal pocit, že čítam recept na halušky.

A potom začala Sabryn "hovoriť" a zase bolo všetko v poriadku. Dokonca lepšie ako v predchádzajúcej poviedke. Dialóg bol opäť skvelý, úplne prirodzený a bola radosť poviedku čítať. Emócie začali hrať hlavnú úlohu a celkovo z toho sršala energia.

Prejdem k Talkinovi. Toto sú presne tie veci, ktoré mi u teba spočiatku chýbali. Vyjadrila si vzťah k postavám a vnútorný rozpor myšlienok hlavnej postavy a zakomponovala ho do deja v súvislosti so skladaním meča. To bolo výborné a Talkinov hlas, ktorý mal Sabryn viesť považujem za rovnako dobrý nápad. Následné opisy skvele zachytili situáciu. Čítalo sa to veľmi príjemne, priam som sa do toho zahĺbil. Je vidieť, že si zapracovala na výbere slov a ich vhodnej kombinácií. Odsek začínajúci: "Poslechla. Přestala se tolik soustředit na přesné sestavení..." považujem za najlepšiu časť poviedky.

Biela farba meča? A prečo nie!? Je to opäť niečo nové. Vedel som od prvej chvíle, že Sabryn bude niečím výnimočná. Pomaly si nám odkrývala jej charakter a teraz si do toho priniesla tento nový prvok. Síce meč samotný nič nevysvetlil, práve naopak, vyvstalo viac otázok ako odpovedí, považujem to za jednu z dôležitých zbraní do budúcna a spôsob, akým ukážeš, v čom je Sabryn výnimočná. Plne ťa v tom podporujem.

Takže, to som prešiel v krátkosti hlavné odseky. Teraz sa budem venovať jednotlivým prvkom. Začnem Yodom. Je to tvoja poviedka a tvoje vykreslenie jeho charakteru. Do toho ti nikto kecať nemôže, aj keď mňa ukecaný Yoda prekvapil. Čo by som však odporúčal, dať si pozor na jeho slovosled viet. Spočiatku si ho dodržiavala veľmi presne a Yoda pôsobil naozaj vierohodne. Na konci ti to však v 2 vetách ušlo. Inak nemám výhrady.

Vzťah Sabryn - Zan. Je to taký typický detský vzťah, kde jeden robí "zle" druhému. Tam predovšetkým vyčnieva charakter Sabryn, ktorá je veľmi impulzívna, povedal by som dokonca, že je cholerik. Tento vzťah sa stal pomaly stredobodom pozornosti a dúfam, že bude aj nejak ďalej rozvíjaný. Je to skutočne pekný prvok, s ktorým sa dá neuveriteľne vyhrať. Ale to samozrejme závisí od teba a tvojej predstavy.

Rozdelenie padawanov medzi nových Majstrov mi pripomenulo Harryho Pottera I, keď som ho ešte ako malý sledoval :D Bolo to vtipné, pekne vystupňovaná atmosféra nervov a neochoty v tom zotrvať (snaha ukončiť tú maškarádu). A nový majster - to predsa značí nové dobrodružstvá! Pekne bolo opísané práve to zoznámenie, cez úvodné pocity.

Nový prvok - humor. Postrehol som pár noviniek. Predtým si stavala vtip na dialógoch a monológoch. Tentokrát sa tam však nachádzal aj pomimo. Dúfam, že sa neurazíš, ak naznačím miernu inšpiráciu u Pragmatika. Samozrejme, pripomínalo mi to Pragmatika len z časti a len po štylistickej stránke, nie obsahovej. A zároveň, ťažisko poviedky bolo stále zamerané na dej, vnútorné myšlienky a city postavy, ten humor bol až druhoradý. Napriek tomu významný a odľahčujúci.

Dej - bol trochu prázdny. Zápletka v podaní skladania meča sa tiahla takmer celou poviedkou, ale nedokázala na seba upriamiť viac pozornosti. Celkovo bol príbeh viac zameraný na city a myšlienky a udržal si svoju "detskú nevinnosť", čo hodnotím pozitívne. V minulej poviedke sa toho odohralo viac, vo väčšom tempe a viac to prekypovalo energiou. Čo by som vynechal, by bol úplný záver: "Její mistr jí byl velmi sympatický a ona mohla už teď téměř cítit pouto, které mezi nimi začínalo vznikat." je to príliš "detské", príliš okaté. Aj keď to každý čitateľ predpokladá, nechce to vedieť už takto v predstihu. Chýba tam pocit aspoň zdaného neznáma.

Ak to zosumarizujem: Tvoj progres stále pokračuje a zlepšuješ sa. Po obsahovej a štylistickej stránke hodnotím na výbornú. Neviem, čo sa stalo v prvých dvoch odsekoch. Niečo mi tam jednoducho chýbalo. Budem to však považovať za prechod k hlavnému deju. Celkovo môžem povedať, že to bolo na rovnako výbornej úrovni ako predchádzajúca poviedka a teda zostanem na hodnotení 80%. S tým, že k lepšiemu hodnoteniu chýbalo naozaj málo. Nemôžem povedať, že by to bolo lepšie ako minule, môžem však povedať, že ak sa vyvaruješ týchto nových chýb, tak potom mi nebráni nič dať ti prvú "stovku". :)

Tak, konečně jsem si to mohla přečíst! :)
Ačkoli se mi předchozí díl líbil o trošku víc, musím ti složit poklonu, protože je vidět, jak moc se zlepšuješ. Každá část má vyšší a vyšší úroveň. Moc se mi líbí tvoje dialogy (psala jsem o tom už minule), jsou velice hezky vytvořené a přirozené. Navíc se z nich dá velmi dobře pochopit povaha a charakter naší Sabryn.
Další věcí, které si na tvých povídkách velmi cením, je tvoje schopnost do de facto humorného žánru zakomponovat části s hlubším smyslem. Například význam spolupráce a patřičné pokory v předchozím dílu. Tady to zase byl Talkinův hlas a vložení části srdce do světelného meče. Takové okamžiky dle mého názoru tuhle povídku elegantně pozvedají a dodávají jí na kráse i vážnosti. Na druhou stranu je dobře, že se tam takový prvek objevuje pouze jednou za díl; jinak by povídka mohla ztratit svůj původní charakter i energický náboj.

Tak tedy: chválím, chválím, chválím! Tvoje tvorba se mi líbí čím dál víc a už se moc těším na pokračování ;)

Každý z nás může být Jedi. Stačí jen naslouchat Síle...