Malestorn

Pěkné. Nápad rozhodně zajímavý, sice nějaké ty chyby... ale dobrý. :)

"Mě je naprosto šumák, co si dáváte do podpisů" -Pětka

Je to celkem krátký, tak tady jsem si dovolil opravit chyby, kterých jsem si všiml :) - byly postaveny doky, létaly stovky, ozvaly kroky, dveře se otevřely, zábradlí se tam opakuje nepříjemně brzo, míhaly stíny, překlep ve slově našel, slovo zapl se mi nějak nelíbí, napsal bych spíš zapnul :D.
Celkem se mi líběj ty popisy, na druhou stranu, místy mi to přijde naopak moc stručný...

A cup of tea is prepared faster when you're burning in hell.

Táto poviedka nijak nevybočuje z rady tvojich predchádzajúcich poviedok. To značí malé plus, ale aj (o trochu) väčšie mínus. Pokračuješ v deji minulých poviedok, ale chýbajú mi nejaké prekvapivé zvraty alebo pocit, že by sa príbeh uberal novým, ešte neprebádaným smerom. Áno, pekne to nadväzuje, ale stále je to o tom istom. Hľadám v príbehu nové prvky, ale nikde ich nevidím. Stále len pády, sekanie, strieľanie, výbuchy. Chýba mi tam čosi viac.

Základný problém vidím v rozsahu poviedky. Stále dodržuješ rovnaký, krátky príbeh. Ale ani majster spisovateľ by nedokázal zakomponovať všetko do tak krátkeho textu. Na vyjadrenie myšlienky sú slová jednoducho nevyhnutné. Keď ich nepoužiješ, príbeh je plytký, sú v ňom nevyplnené miesta. Práve takých hluchých miest som našiel v poviedke veľa. Ako príklad môžem uviesť moment, keď sa postavy nachádzajú 25 km od stanice, pričom o 2 vety v texte ďalej sa už nachádzajú vo vnútri budovy. Ako sa tam dostali je oprávnená otázka. Takéto miesta som našiel asi 4.

Máš dobrý štýl vyjadrovania. Rozhodne vieš rozprávať príbeh. Ale všetko je to neskutočne rýchle, uponáhľané. Kým si čitateľ predstaví, čo sa odohráva v mysliach hlavných postáv, v ďalšej tvojej vete nastane výrazný skok v príbehu a celkový dojem, ktorý v čitateľovi zachová je veľmi, veľmi prchavý. Akoby ani nebolo dôležité, čo si myslia alebo vykonajú. Dej je príliš chladnokrvne zameraný na akciu, ktorá musí prebehnúť... či to postavy chcú alebo nie.

Nie je to tvoja prvá poviedka a pochopím, ak budeš chcieť pokračovať v zaužívanom štýle a dorozprávaš príbeh. Preto ti len napíšem, ako by sa to páčilo mne a bude len a len na tvojom vlastnom rozhodnutí, či si niektoré body vezmeš k srdcu alebo nie.

Páčilo by sa mi, keby si celú poviedku trochu "natiahol", čo sa týka rozsahu. Máš veľa priestoru, ako vyplniť dej: buď spôsobom ďalších opisov prostredia, ktoré mi akosi trochu chýbali (častokrát som presne nevedel, kde sa postavy nachádzajú), takisto aj myšlienky a dojmy na celú situáciu z pohľadu hlavných postáv, alebo pridať niektoré iné statickejšie prvky v deji - zakrádanie sa k stanici, pohyb po stanici, ukrývanie sa pred droidmi. Potom sa zdá, akoby tých dynamických prvkov bolo v poviedke veľmi veľa... ale ani to nie je tak úplne pravda, skôr je to spôsobené absenciou tých statických.

Čo by vyplynulo z vyššie uvedeného, by bolo aj zníženie počtu bezhlavých (alebo nezmyselných? ) bojov (beriem aj to, že Vos nebol zrovna "obyčajný jedi"). Trošku hlbší rozmer a viac logiky by mi vôbec neuškodili. Taký postup je však tiež sprievodným javom vytvárania vlastnej identity postáv. Inak povedané, keď naznačíš, ako postava myslí, aké sú jej hodnoty a ciele, odrazí sa to v spôsobe, akým sa dej odohráva. Avšak sú to tvoje postavy a jedine ty ich môžeš ovplyvniť.

Posledný bod sa týka čisto môjho (zase to raz poviem - subjektívneho) vnímania. Tým je vyjadrenie citov, pocitov, nálad... Niektoré príbehy sa nazývajú epické a aby bol tvoj príbeh epický, chýba tomu niekoľko prvkov. Epický moment sa vytvára pôsobením citov na čitateľa (alebo diváka) v momente, keď hlavný hrdina má vykonať veľký čin (záchrana niekoho alebo niečoho) alebo naopak hlavný hrdina umiera (v tvojom prípade padá a je otázne, či prežije). Epickosť v momente pádu, toho, že všetko je stratené a ich smrť je nezmyselná. Hľadanie akéhosi zmyslu v tom, čo spravil alebo ohliadnutie sa za tým, čo prežil (častý motív, ktorý je síce často opakovaný, ale stále sa dá vykresliť jedinečne). Tvoj hrdina len padol a... nič viac. Nebolo to podstatné, ale malo byť. Čiže, čo by sa mi páčilo na záver - aby boli tvoje postavy jedinečné. Vos je nevšedný, tak nech je to cítiť. Zatiaľ tu nie je príbeh, ktorý by o ňom nejakým spôsobom rozprával. Páčilo by sa mi, keby si mi poskytol príbeh tejto postavy tak, aby som ju mohol spoznať.

Pár slovami zhrniem: Je to dobré, ale nie skvelé (pri mojom hodnotení je to 50%, čo ale nie je málo). Je to priemerná, možno trochu nadpriemerná poviedka o bojoch, avšak bez pocitov a hlbšieho zatiahnutia diváka do deja. Má solídny základ - dobrý dej, ktorý však už stráca nové motívy. Táto poviedka má predovšetkým svojho autora, ktorý, pevne verím, je schopný priniesť nový zážitok, ktorý bude stavať na tých základoch, ktoré použil predtým. A ja tomu autorovi budem držať palce :)

S pozdravom a želaním pevných nervov pri písaní... PredsaJa

Celkem zdařilé pokračování, ale opět jsem tam narazila na několik gramatických chyb, a zrovna o tobě, sithe, vím, že umíš psát i bez nich, takže ti je jen tak neodpustím! :D
Taky bych se přikláněla k názoru PredsaJa, že příběhu by vůbec neuškodilo, kdybys ho víc rozepsal. Taky mi připadal celkem nesmyslný tah Quinlana Vose, který vzhledem k absenci jakéhokoli vysvětlení vyzněl, jako že se vpodstatě snažil sám zaútočit na stanici. A to je sebevražda. Proč by to Jedi dělal, když k tomu nemá důvod? A pokud má, měl by nám ho autor sdělit ;)
Jinak to je ale dobré, držím palce do dalšího psaní :)

Každý z nás může být Jedi. Stačí jen naslouchat Síle...