Narušiteľ

31,5 BBY; Atmosféra Coruscantu;

Dvaja vyziabnutí bojoví droidi strážiaci vchod do veliteľskej kajuty na lodi Obchodnej federácie nestihli ani len pozdvihnúť zbrane, či nahlásiť poplach centrále.

Pretože skôr ako ich fotoreceptory zachytili rýchlo sa približujúcu zelenohnedú šmuhu a jednoduché naprogramované mozgy ju vyhodnotili ako hrozbu, štyri presné, ľudským okom takmer nepostrehnuteľné švihy svetelným mečom preťali ich logické obvody a premenili ich na kusy nepotrebného železa. Na rovnaké kusy, aké ležali rozhádzané skoro na každom rohu na ceste z hangára hviezdneho plavidla.

A na lodi stále panoval pokoj. Žiadne húkanie sirén či zbesilé vystreľovanie záchranných modulov. O narušiteľovi zatiaľ nik nevedel.

Slabozelená čepeľ za bzukotu zmizla a gróf Dooku pyšný na svoje nepozorované vniknutie si zakvačil ohnutú rukoväť elegantnej zbrane na drahý opasok vyrobený z kože draka Krayta. Áno, už gróf, pretože vystúpil z rádu plného pokrytcov a prijal titul, ktorý bol právoplatne jeho.

Spolu s bohatstvom svojej rodiny na Serenne.

Narovnal si hnedý hodvábny plášť, uhladil šedivejúce vlasy a podišiel k terminálu pred vchodom do miestnosti. Zadal príkaz otvoriť.

Odpoveďou mu bol nápis: zadajte heslo. Dooku si povzdychol. Mohol by sa dnu prerezať svetelným mečom... Ale to by narobil len ďalší neporiadok. A on bol elegán, aristokrat vychovaný na grófskom dvore, a preto už od malička vyhľadával čo najvkusnejšie a najpôsobivejšie riešenia zložitých situácií. Mal zmysel pre divadelnosť a veľkoleposť, chcel druhých ohúriť svojím pôvabným a vybraným správaním. Ak by vtrhol dnu cez vypálenú dieru, určite by na osobu na druhej strane neurobil až taký dobrý dojem, ako keby skutočne otvoril zabezpečený vchodový panel.

Ponoril sa do Sily a natiahol sa mysľou k terminálu. Cítil jemnú štruktúru zariadenia aj elektrický prúd v jeho súčiastkach... Zatlačil na ne Silou, predstavil si, ako prístroj vysiela ku vchodovému panelu impulz s príkazom na otvorenie–

Ozvalo sa cinknutie a panel sa zasunul do steny. Dooku pomalým ladným krokom vošiel do priestrannej šedej miestnosti.

„Čo to... Kto ste... Ako ste...?!“ ozval sa spoza stola vyľakaný Neimoidian a rozhodil rukami tak prudko, až takmer spadol zo svojho mechnokresla. Bol odetý do bordového rúcha a na hlave mal vysoký klobúk značiaci jeho postavenie v riaditeľstve Obchodnej federácie.

„Prosím, prijmite moje ospravedlnenie za to, že prichádzam neohlásene, miestokráľ Gunray, ale nedávne udalosti ma utvrdili v tom, že sa musíme čo najskôr porozprávať,“ povedal hlbokým vážnym tónom Dooku a mierne sa uklonil, ako keby stál pred významným šľachticom a nie pred slizkým Neimoidianom, ktorým z celej duše opovrhoval. Nikdy nedovolil, aby to, čo vo vnútri pociťoval, preniklo na povrch a ovplyvnilo galantnosť, s ktorou vystupoval.

„Majster Dooku! Ako sa opovažujete! Jediovia nemajú právo vstúpiť na moju loď, Senát ma zbavil všetkých obvinení!“

„Ubezpečujem vás, že nemám záujem s vami cestovať až na Cato Neimoidiu a že naše stretnutie skončí skôr, ako sa vaše plavidlo dostane z gravitačnej studne Coruscantu a skočí do hyperpriesoru.“

„Hrrr! To som si istý, že skončí! Pretože v tom čase už budete mŕtvy!“ vykríkol Gunray a natiahol ruku za komlinkom položeným na stole–

Jeho plazie prsty však chňapli naprázdno, pretože komunikačné zariadenie už svišťalo vzduchom do pripravenej Dookuovej pravačky.

„Neprišiel som nikomu ublížiť, miestokráľ. Nenúťte ma prehodnotiť moje rozhodnutie,“ varovne povedal bývalý Jedi, pustil komlink na zem a rozmliaždil ho podpätkom svojej vysokej topánky.

Gunrayova pokožka dostala neprirodzený nádych zelenej.

„S-s-stráže!“

„Neobťažujte sa... Nikto vás nepočuje.“

„Č-čo odo mňa chcete?!“

„Chcem s vami len prediskutovať zbrojenie Obchodnej federácie, blokádu Naboo... A chcem sa čo to dozvedieť o vašom spojencovi, pre ktorého ste to všetko urobili.“

„N-n-nemám žiadneho takého spojenca,“ odvetil tichým a trasúcim sa hlasom Gunray. „Na všetky také otázky som už odpovedal vašim jediským kamarátom, takže ak chcete vedieť odpovede, spýtajte sa ich. Ja vám nemám čo povedať.“

„Pochybujem, že ste Jediom povedali celú pravdu... A k vašim ušiam sa ešte asi nedonieslo, že som vystúpil z rádu. Prišiel som za vami na vlastnú päsť.“

„Nič vám nepoviem.“

„To sa ešte uvidí.“

Ako malý padawan bol Dooku nesmierne fascinovaný systémom, akým fungovala Republika. Udivovalo ho, ako Senát múdro združoval a viedol desiatky tisícok hviezdnych sústav, ako sprostredkovával medziplanetárny obchod a zabezpečoval ekonomické či kultúrne rozvíjanie sa každej jednej planéty. Systém vlastne zabraňoval tomu, aby galaxia upadla do chaosu.

Sám bol preto veľmi hrdý, keď ako rytier Jedi mohol Republike slúžiť a pomáhať jej osvietene viesť za lepším životom viac než päť triliónov bytostí. To bolo vždy jeho snom.

Ale to bola minulosť. Časy pred korupciou.

Senát už dávno prestal byť tým idealizovaným a osvieteným srdcom Republiky, ktorý svojím tlkotom roznášal živiny do celej galaxie.

Celý systém proste zlyhal. Múdrosť, bojovnosť, chrabrosť a vedenie boli vymenené za kredity. Počas svojich prvých stoviek rokov bola Republika ako plod felucianského kru Trarra. Zrelá, šťavnatá, farbami hýriaca... Potom však prišiel víchor nesúci so sebou chamtivosť, sebeckosť či úplatkárstvo a strhol niekedy čerstvý plod na zem, kde stratil svoj lesk a začal hniť. Už ani nebol jedlým ovocím. A nech sa ktokoľvek pokúsil vrátiť Republike zašlú slávu, jeho úsilie bolo už vopred odsúdené k neúspechu.

Pre Republiku už bolo príliš neskoro. Jej čas vypršal. Keď plod kru Trarra raz spadne na zem, nikto ho už nedokáže pripnúť naspäť na konár, ktorý ho predtým vyživoval. Už nikdy nebude znovu čerstvým. Zhnije. Rozpadne sa.

V opačnom prípade by to bolo proti prírode.

Proti Sile.

A Jediovia sa o to napriek tomu stále pokúšali. Chceli Republiku vyliečiť. Nevideli to, čo bolo Dookuovi už dávno jasné. Ak má byť galaxia zachránená, Republika musí byť zvrhnutá na kolená, zničená a vybudovaná odznovu. To bol jediný spôsob. Nájsť nový zrelý plod a neusilovať sa vrátiť na strom ten chradnúci starý.

Gróf zo Serenna to Jediom neustále opakoval, no oni ho nepočúvali. Všetky jeho návrhy a pripomienky boli zmietnuté zo stola. Nikto to necítil ako on. So svojimi názormi ostal bezmocne sám, bez niekoho, kto by ho podporil. Preto musel opustiť rád a začať nový život.

Blokáda Naboo len potvrdila neschopnosť Senátu riešiť problémy, ukázala, ako hlboko až niekedy ušľachtilí ochrancovia mieru klesli a–

A odokryla návrat Sithov.

Všetko nasvedčovalo tomu, že temní lordi, – ktorí podľa slov majstra Yodu mali byť vždy len dvaja – boli spojencami Obchodnej federácie a manipulovali zákulisnými udalosťami na Naboo. Bývalý Jedi mal tiež teóriu, že práve Sithovia donútili Gunraya zaviesť blokádu. Nechcelo sa mu veriť, že taký rázny krok, ktorý takmer rozpútal medzihviezdny konflikt na Vonkajšom okraji, sa mohol zrodiť v zbabelej a bojazlivej neiomoidianskej hlave.

To, že sa Sithovia sami odhalili, znamenalo len jediné. Že vyhlásili Jediom a Republike vojnu. Že chceli Republiku zničiť. A presne to chcel aj Dooku. Preto musel nájsť temného lorda, ktorý ostal už len sám od vtedy, čo mladý Kenobi zabil jeho spoločníka v Kráľovskom paláci v Theede. A potom sa s ním porozprávať. Možno toho mali spoločného viac, než by sa na prvý pohľad zdalo a mohli by sa stať silnými spojencami.

Ak Sith naozaj spolupracoval s Obchodnou federáciou, tak práve od jej členov by sa o ňom mohol dozvedieť niečo viac. Niečo, čo by mu pomohlo pri pátraní po ňom.

„Takže miestokráľ,“ riekol Dooku a so zloženými rukami za chrbtom sa začal prechádzať po miestnosti. „Od koho prišiel príkaz na vojenskú okupáciu Naboo?“ Vyslal pri tom na Gunrayovu myseľ vlnku Sily, ktorá mala zabezpečiť, aby Neiomidian odvetil pravdivo–

Ale tá sa od nej len neškodne odrazila.

Žeby malo toto úbohé stvorenie takú pevnú vôľu, aby odolalo mojim myšlienkovým trikom?

„Ako som už povedal pred najvyšším súdom, bolo to dielo riaditeľstva Obchodnej federácie, ktoré si len nárokovalo na ložiská plazmy pri Theede, ktoré majú byť podľa zmlúv jeho.“

„Súd ste možno takýmito rečičkami obalamutil, ale mňa nie. Ako vysvetlíte zapojenie Sithov do udalostí? Potrebovali ste podpis kráľovnej, aby schválila vašu nadvládu v systéme, no Amidala vám utiekla. V tom sa na scéne objavil potetovaný Zabrak s červeným svetelným mečom a začal po nej pátrať. Podivuhodný sled udalostí, nemyslíte?“ Dooku vyslal ku Gunrayovej mysli ešte silnejší prúd Sily tentoraz sprevádzaný aj krúživým pohybom ruky. „Podľa mňa ste so Sithmi uzavreli dohodu. Je to tak?“ Myšlienkový trik úplne nezaúčinkoval, ale aspoň urobil malú dieročku do miestokráľovej obrany.

„N-neviem o čom hovoríte. S-Sithovia predsa vyhynuli pred viac než tisícročím. Ako mohla federácia spolupracovať s niekým, kto neexistuje?“ Miestokráľove široké oči na zlomok sekundy zablúdili na koniec stola, kde strieborná klietka vo svojom vnútri väznila krásneho červeno-zeleného vtáčika.

„To my povedzte vy.“

„Nemám vám čo povedať.“

„Takže aj vaše prekvapujúce povýšenie do riaditeľstva Obchodnej federácie po tom, čo jeho ostatní členovia prišli nešťastne o život na kongrese na Eriadu, je výsledkom vašej tvrdej práce? Možno som už postarší muž, ale z bystrosti som nič nestratil. A tie ťahanice s vami na súdoch sú tiež... pozoruhodné. Štyrikrát obvinený z prečinov voči Naboo a Republike a štyrikrát sa vám podarilo vyviaznuť bez toho, aby ste museli ísť do väzenia. Ste na slobode, pretože vás tam niekto chce mať. Niekto mocný... Aby vami znovu mohol manipulovať.“

„To sú nepodložené teórie!“

„Vidím do vás, miestokráľ. Niečo predo mnou tajíte. Máte z niečoho obrovský strach. Alebo skôr z niekoho? Bojíte sa, čo by vám urobil, ak by ste ho prezradili–“

„D-Dosť!“

Dookuova pravačka znovu opísala vo vzduchu nepatrný oblúk a cez dieročku, ktorú pred chvíľou vytvorila, poslala pochybnosti do Gunrayovej mysli.

„Povedzte mi, s kým ste spolupracovali. Nebojte sa. Ochránim vás.“

„N-n-nikdy.“ Gunrayov pohľad opäť našiel poletujúceho a štebotajúceho vtáčika. Ten si až teraz zaslúžil Dookuovu plnú pozornosť.

„Aký druh vtáka to je?“

„To-to-to je... lie-lietavec obyčajný... n-nevšímajte si ho–“

„Takže lietavec obyčajný?! Prosím, neklamte ma. Takých sú v galaxii milióny. Ale tento jeden... Pýcha, s akou ho vlastníte, je v Sile až hmatateľná.“

„Ja..ja–“

Gróf zo Serenna sa pousmial a zaťal ruku v päsť.

Štebotanie prestalo. Poletovanie tiež. Operená guča s dlhým zobákom a malými oranžovými očami ostala trasúc sa visieť vo vzduchu. Gunray vyskočil z mechnokresla, ako keby išlo o jeho vlastný život, pribehol ku klietke otvoril ju–

Vtedy si pravdepodobne uvedomil, že svojimi schopnosťami nič nezmôže, a tak len zúfalo zapišťal: „Nie! Prosím, pustite ho! Je to jediný exemplár na svete! Bol to dar od lorda S–“ Zarazil sa a zneistel.

Preto ďalšia vlnka Sily smerovala k jeho rozrušenej a nepozornej mysli.

„Od kohože to bol dar?“

Myšlienkový trik konečne zasiahol miestokráľa nepripraveného.

„Od lorda Sidiousa. A teraz, prosím, pustite môjho pylata!“ Dooku rozovrel prsty a vták dopadol nehybne na dno klietky.

„Nie..nie,“ ozýval sa Gunrayov nárek. „Zabili ste ho...“

„Je lord Sidious Sith?“

„Ach..on.. áno.“

„A toho vtáka vám daroval výmenou za–?“

„Za moju spoluprácu.“

Aké úbohé. Zapredať svoj život za nemysliaceho domáceho maznáčika.

Dooku bol však spokojný. Dostal z miestokráľa to, čo potreboval. Federácia teda bola skutočne pod vplyvom Sithov.

Gunray vopchal ruku do klietky a pohladkal niekedy krásneho pylata. „Zabili ste ho! Všetci mi ho závideli... všetci...“

„Kde môžem nájsť toho Sidiousa?“ opýtal sa ešte gróf zo Serenna. Jedinou odpoveďou mu bol však iba hukot kotúľajúcich sa kovov a zasvišťania zapínajúcich sa energetických štítov.

Tú kombináciu zvukov dobre poznal. Patrila medzi jeho menej obľúbené.

Jeho vniknutie na loď nakoniec predsa len neostalo bez povšimnutia.

„Zastreľte ho!“ vykríkol miestokráľ na poltucet droidek a zvierajúc pylatovu mŕtvolu v rukách sa schoval pod stolom.

Zakrivená strieborná rukoväť svetelného meča našla Dookuovu pravačku a zelený prúd svetla sa zamiešal do roztržky, pripravený brániť svojho majiteľa. Miestnosťou sa na zlomok sekundy ozývalo len bzučanie jediskej zbrane, potom však droideky odistili blastery, zamerali svojho nepriateľa a kajuta vybuchla bojom.

S droidekami sa súperilo naozaj ťažko. Cez ich štíty neprenikli ani plazmové strely ani údery svetelného meča. Dooku si však s nimi nepotreboval zmerať svoje sily. Stačilo, aby sa vyhol ich strelám – poprípade ich odrazil – a dostal sa do hangáru ku svojej stíhačke, ktorú tam ukryl ešte pred tým, než loď federácie opustila pristávaciu plošinu na Coruscante.

A niečo také by zvládol aj po slepiačky.

***

O dva štandardné mesiace neskôr; Serenno;

Dážď bubnoval na vysoké okná majestátneho kaštieľa patriaceho najbohatšej rodine na Serenne. Gróf Dooku potichu počúval jeho upokojujúce tóniny a nechával ich odplaviť všetky svoje starosti. Po návšteve lodi Obchodnej federácie ešte preskúmal mnoho korporácií a spoločností na Vonkajšom okraji. Na svoje prekvapenie zistil, že mnohé z nich boli pod vplyvom Sithského lorda – Sidiousa, ako už vedel vďaka Nuteovi Gunrayovi. Samozrejme že tú informáciu všetci dobre skrývali, ale proti schopnostiam bývalého jediského majstra nemali veľkú šancu. Avšak vo svojom pátraní po temnom lordovi takmer nijak nepokročil. Nikto nevedel, kde sa Sidious nachádzal, alebo ako by sa s ním mohol Dooku spojiť. Svojim spolupracovníkom sa vždy ako prvý ozýval Sith po zabezpečenej a nevystopovateľnej linke. Lenže vraj už viac než tri mesiace nikoho z nich nekontaktoval. Možno mal iné starosti. Alebo sa po smrti svojho parťáka na Naboo rozhodol stiahnuť do úzadia.

Tak sa Dooku dostal do slepej uličky.

Zo stola sa ozvalo zacvrlikanie jeho súkromného komunikačného zariadenia. Podišiel k nemu a prijal hovor. Z malej okrúhlej doštičky vyrástol trojrozmerný priesvitný obraz muža zahaleného v čiernom rúchu s kapucňou zakrývajúcou väčšinu jeho tváre.

„Gróf Dooku,“ ozval sa hlas taký chladný, až z neho bývalému Jediovi prebehol mráz po chrbte. „Som Darth Sidious, ten, na ktorého si sa vypytoval po celej galaxii.“

Ohúrený Dooku si kľakol na jedno kolenu a riekol: „Je mi cťou.“

„Dopočul som sa, že si sa so mnou horlivo pokúšal spojiť. Vraj sa chceš ku mne pridať.“

„Po ničom inom netúžim, môj pane.“

„Povedzme, že naše spojenectvo by prinieslo výhody obom stranám. Stretneme sa v budove LiMerge v Priemyselnej štvrti na Coruscante o päť dní. O presnom čase ťa ešte informujem.“

„Ďakujem,“ odvetil Dooku, ale jeho slová smerovali už len do ničoty, pretože obraz lorda Sidiousa zablikal a zmizol. Bývalý Jedi sa pousmial. Mal také tušenie, že nadchádzajúce spojenectvo zmení celú galaxiu.

K lepšiemu.

***

Sithský lord verbuje do svojich radov čoraz viac a viac bytostí. Mnoho z nich pochopilo, že najlepšie poslúžia sebe tak, že budú slúžiť Darthovi Sidiousovi.

Kolesá Veľkého plánu sa nezastaviteľne otáčajú a pre Republiku je už naozaj príliš neskoro...