Aurra Sing: Znovu ve hře

Výborný ! Prej:
Gardulla: "Bo shuda !"
Aurra: "Jo, bo šuda." :DDDDD dokážu si představit Auřin obličej když něco Hutt zamumlá :D
Jinak název moc nenavazoval na příběh... :) Rozhodně pokračuj

"I am so happy when I can use my Trooper Facepalm !"

No, vidím, že je to pravdepodobne tvoja prvá poviedka. Som rád, že sa čoraz viac návštevníkov webu zapája do písania poviedok. Na rozbeh to bolo celkom slušné, ale...

Najprv ťa chcem upozorniť, že ťa nechcem kritizovať. Chcem len poukázať na chyby, ktoré si spravila, aby si sa ich nabudúce mohla vyvarovať.

Tak najprv - strašne veľmi si sa v príbehu ponáhľala. Dej sa dal kľudne rozložiť na viacero poviedok. Uvedom si, že sa nemusíš nikde ponáhľať. Kľudne môžeš spomaliť a rozpisovať detaily, rozpisovať, čo si postavy v daných okamihoch myslia, ako sa cítia, opisovať prostredie atď. Určite si už čítala knihu. Všimni si, že v knihách je opisovaný každý jeden detail - podporuje to čitateľovu fantáziu, robí v jeho očiach príbeh zaujímavejším a hlavne to ponúka čitateĺovi zážitok z čítania. Ak tak si prečítaj nejakú poviedku od Trigatrona - Ve slúžbách Impéria, čo píše. Tam uvidíš, čo mám na mysli.

Pretože teraz tvoj príbeh pôsobí len ako nejaké načrtnutie deja - ako nečo, čo sa píše na zadnú obálku kníh, kde sa čitateľ môže dozvedieť, o čom je celá knižka.

Ako ukážku rozoberiem jeden úsek, čo si napísala:
---Hned zamířili k půjčovně stíhaček, stál tam pult, dva sloupy na kterých byl zavěšený koberec jako střecha a za pultem Nautolan v kabátě. Aurra žádné peníze neměla a proto Nautolana začala škrtit. Embo vzal z pokladny kredity a vybral si tmavě zelenou stíhačku. Aurra uškrtila prodavače a do kapsy u kabátu mu strčila detonátor. Rychle odešla do stíhačky.---

Tie udalosti tam rozoberáš a opisuješ veľmi rýchlo. Aurra z ničoho nič zaškrtí predavača a odíde. Pôsobí to dosť "sucho". Keby si trochu spomalila, a výraznejšie do toho zapojila myšlienkové pochody Aurry, potom nejaké pocity a nakoniec výkriky, či prosby o život toho predavača, ten úsek by chytil akúsi iskru - a čitateľovi by tak ponúkol kvalitnejší zážitok.

Najdôležitejšou úlohou každej knihy, každej poviedky je, aby zaujala čitateľa. Čitateľ musí mať jednak priestor vcítiť sa do myslenia hlavnej postavy, a preto treba do príbehu často začleňovať myšlienkové pochody hlavnej postavy, na čo myslí, aké rozpory sa v jej hlave odohrávajú a pod. Tiež, aby mal čitateľ z diela čo najlepší zážitok, je potrebné opisovať prostredie, kde sa dej odohráva.

V prvom rade sa ti snažím naznačiť, že toto nie je žiaden sloh do školy, kde máš presne stanovený rozsah. Kľudne sa môžeš rozpísať koľko chceš a jeden príbeh nám postupne podať aj vo viacerých poviedkach, keď sa rozsahovo nebude zmestiť do jednej.

Taktiež pozor na časté opakovanie niektorých slov a na gramatiku. Aby mohla byť poviedka ohodnotená tým najvyšším hodnotením, musí byť nielen po štylistickej stránke ale aj po gramatickej bezchybná.

Samozrejme nechcem, aby si môj komentár vyložila po zlom. Nesnažím sa ťa odradiť od písania ani nič také. Chcem ti len ukázať chyby a posunúť ťa ďalej. Možno lepšie nasmeroať na tú správnu cestu.

V poviedke som však narazil aj na mnohé pozitíva:
Dialógy si mala celkom vierohodne vykreslené. Zapojenie huttštiny bolo tiež dobrým krokom - pridalo to príbehu na zaujímavosti a trochu aj na humore. Chválim ťa tiež za nápad a za príbeh.

Pokojne môžeš teraz celý môj komentár aj ignorovať - nenahnevám sa za to.
Prajem ti veľa šťastia do ďalšieho písania a pokračovanie si určite prečítam :)

"Obi-Wan... there is good in him… I know. I know there is… still…" ―Padmé Amidala's final words